Medzi najpoužívanejšie zmluvné štandardy na medzinárodnej úrovni patria zmluvné podmienky FIDIC - štandardizované zmluvné vzory vydané Medzinárodnou federáciu konzultačných inžinierov (Fédération Internationale des Ingénieurs-Conseils (FIDIC) sídliacou v Ženeve. Organizácia FIDIC v súčasnosti zastrešuje okolo 80 národných členských asociácií, pričom na Slovensku je zastúpená prostredníctvom Slovenskej asociácie konzultačných inžinierov - SACE.

Všeobecné zmluvné podmienky FIDIC predstavujú sústavu štandardných ustanovení, pravidiel a postupov používaných pri realizácii stavebných projektov podľa zmlúv o dielo. Tvoria základ zmlúv Svetovej banky, Európskej investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a mnohých ďalších zadávateľov vo svete. Používanie zmluvných podmienok FIDIC odporúča aj Európska komisia pre projekty financované z jej zdrojov. V poslednom období sa ich používanie rozšírilo aj v súkromnej stavebnej sfére.

V rámci sústavy FIDIC štandardov boli Medzinárodnou federáciou FIDIC vydané najmä nasledovné typy zmluvných podmienok:

• FIDIC Red Book (Červená kniha) pre zhotovenie diela, resp. dodanie stavebných prác podľa projektovej dokumentácie vypracovanej resp. zabezpečenej objednávateľom. Je to jedna z najznámejších a najčastejšie používaných foriem všeobecných zmluvných podmienok FIDIC. Ide o tzv. meraný kontrakt, v ktorom sa vo väčšine prípadov výsledná cena diela určí na základe reálne vykonaných prác zhotoviteľa - meraním množstiev s použitím jednotkových cien na základe dohodnutého položkovitého rozpočtu - Výkazu výmer. Celková cena diela sa mení v závislosti od požiadaviek na zmeny diela a v dôsledku uplatnenia nárokov na dodatočné platby. Vo fáze obstarávania teda objednávateľ znáša predovšetkým riziko prípravy správneho rozpočtu diela a zhotoviteľ riziko správneho ocenenia jednotlivých položiek stavebných prác potrebných na vykonanie diela. Riziko za správnosť a úplnosť dokumentácie znáša objednávateľ, zhotoviteľ je zodpovedný za riadne vykonanie diela v súlade s predloženou dokumentáciou (nie je však  vylúčené, že časť dokumentácie zabezpečuje zhotoviteľ).

FIDIC Yellow Book (Žltá kniha), tzv. „Vyprojektuj a postav“ (Design and Built), v rámci ktorej je zhotoviteľ zodpovedný za vyprojektovanie aj realizáciu diela, a to podľa požiadaviek objednávateľa. Vyhotovené dielo musí byť vhodné pre zadaný účel (fit for purpose). Zhotoviteľ väčšinou vykonáva dielo za pevnú, vopred dohodnutú cenu tvorenú paušálnymi združenými položkami a je zodpovedný aj za správny rozpočet aj za ocenenie stavebných prác a za vykonanie diela za dohodnutú cenu ( aj v tomto prípade však môže dôjsť k jej úprave v dôsledku zmien a nárokov).

• FIDIC Silver Book (Strieborná kniha) tzv. „Vyprojektuj, obstaraj a vyhotov“ (Engineer, Procure and Construct)  sa používa pre tzv. projekty na kľúč (turn key), t.j. projekty, v rámci ktorých je zhotoviteľ zodpovedný za projekt, obstaranie a výstavbu diela a funkcia stavebného/technického dozoru sa nevyžaduje. Strieborná kniha má zabezpečiť vyššiu mieru istoty konečnej ceny diela ako aj termín jeho vykonania, a z tohto dôvodu prenáša viacero rizík z objednávateľa na zhotoviteľa.

• FIDIC Gold Book (Zlatá kniha), tzv. „Vyprojektuj, vyhotov a prevádzkuj“ (Design, Build and Operate) je určená pre projekty, v rámci ktorých je zhotoviteľ zodpovedný za projekt, výstavbu a následnú prevádzku a údržbu  diela počas dohodnutej doby a za vopred dohodnutú cenu (vhodné pre projekty verejno-súkromného partnerstva, tzv. PPP projekty).

• FIDIC Green Book (Zelená kniha), tzv. skrátená forma zmluvných podmienok, ktorá sa používa pre relatívne menšie projekty (do 0,5 mil. EUR s lehotou výstavby do 6 mesiacov) alebo diela opakujúceho sa charakteru, za ktorých projektovú dokumentáciu zodpovedá objednávateľ a pri ktorých nie je potrebné využiť iných špecializovaných subdodávateľov.

• FIDIC White Book (Biela kniha) predstavuje modelovú zmluvu pre činnosti zabezpečované v rámci výstavby diel tzv. Stavebnými dozormi.

Vzory FIDIC vychádzajú z tradície common law  a sú koncipované na princípe tzv. skúseného zhotoviteľa (experienced contractor), čo predpokladá dostatočné skúsenosti stavebných firiem s riadením zmluvy (prác, požiadaviek, rizík, nárokov, riešenia zodpovednosti z uplatnených nárokov atď.). Ďalším základným znakom FIDIC zmlúv je princíp spravodlivého rozloženia rizík medzi zmluvnými stranami (allocation of risks) (napr. riziko vyššej moci, riziko geologických a hydrologických pomerov na stavenisku, riziko mimoriadne nepriaznivých klimatických pomerov, ekonomické riziká - napr. riziko poistenia, valorizácie, kurzových rozdielov).

Spravodlivé rozloženie rizík medzi objednávateľom a zhotoviteľom vo všeobecnosti znamená, že zodpovednosť za určité riziko by mala byť na tej strane, ktorá (i) má najlepšiu pozíciu pre jeho riadenie a kontrolu, (ii) ktorá vie predmetné riziko najlepšie predvídať, (iii) ktorá je najviac motivovaná zabrániť vzniku rizika a (iv) ktorá riziko zavinila.[1] V súvislosti s prenosom rizík na stranu zhotoviteľa (najmä v rámci Žltej a Striebornej knihy) je zhotoviteľ povinný všetky tieto riziká oceniť v ponukovej cene, čím dochádza k zvýšeniu celkovej ceny diela. Na strane investora takéto podmienky znamenajú povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu napriek tomu, že sa niektoré ocenené riziká v priebehu výstavby neprejavili. Rozloženie rizík medzi zmluvné strany teda predpokladá, že postavenie zhotoviteľa a objednávateľa, resp. ich vzájomné práva a povinnosti sú  v zmluve vyvážené a spravodlivé.

FIDIC na Slovensku

Na Slovensku SACE doposiaľ vydala odborné preklady nasledovných zmluvných podmienok FIDIC:

• Zmluvné podmienky na výstavbu – pre stavebné a inžinierske diela projektované objednávateľom – (Červená kniha 1999);

• Zmluvné podmienky pre technologické zariadenia a projektovanie - realizáciu – pre elektrotechnické a strojno-technologické diela a pre stavebné a inžinierske diela projektované zhotoviteľom (Žltá kniha 1999);

• Vzorová zmluva o poskytnutí služieb medzi klientom a konzultantom (Biela kniha 2006).

V rámci slovenskej stavebnej praxe sa možno najčastejšie stretnúť so stavebnými projektmi realizovanými podľa Červenej alebo Žltej knihy. Červená kniha je často využívaná v rámci budovania cestnej a železničnej infraštruktúry, ale aj v prípadoch realizácie vodných diel, kanalizácií a podobne. Žltá kniha sa využíva napríklad pri výstavbe čističiek odpadových vôd, ale aj pri budovaní cestnej siete na Slovensku.

Práve použitie Žltej knihy pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest v posledných rokoch vyvolalo na Slovensku polemiku v odborných stavebných kruhoch. Použitie konkrétneho typu zmluvných podmienok FIDIC je totiž závislé najmä od miery zložitosti príslušného projektu, charakteru stavby a rozhodnutia (ochoty a možností) objednávateľa diela do akej miery má záujem kontrolovať realizáciu diela a znášať riziká.

Vo všeobecnosti platí, že Žltá kniha je určená pre projekty s výraznou prepojenosťou stavebných prác a technologických súborov, pričom projektovú dokumentáciu stavby zabezpečuje zhotoviteľ na vlastné riziko a náklady. Zhotoviteľ teda postupne projektuje a zároveň stavia, čo na strane investora predpokladá časovú úsporu výstavby diela a menej nárokov zo strany zhotoviteľa z dôvodu vád projektovej dokumentácie (a teda menej tzv. naviac prác).

Zhotoviteľovi to zas dáva priestor na optimalizáciu stavebných postupov a technológií, čo sa však v praxi môže premietnuť do snahy zhotoviteľa ušetriť na nákladoch na úkor kvality. Pri výstavbe niektorých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sa realizujú na Slovensku v procese verejného obstarávania, sa zvolilo použitie Žltej knihy z dôvodu urýchlenia procesu prípravy a výstavby (pokiaľ chcela Slovenská republika čerpať eurofondy na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest a tým ušetriť čas, nakoľko dostupná projektová dokumentácia už nebola v súlade s platnými normami a bolo by ju nutné nanovo obstarať), avšak v modifikovanej podobe. Práve táto modifikácia spočívajúca v tom, že zhotoviteľ neprojektoval všetko sám, ale vychádzal z podkladov objednávateľa a objednávateľ určil, ktorá časť ním dodanej dokumentácie (v stupni dokumentácie pre stavebné povolenie)[2] je záväzná a naopak, ktorú časť môže zmeniť a prispôsobiť svojim technologickým postupom ako aj v neodôvodnenom prenose rizika geologických podmienok staveniska stavby z objednávateľa na zhotoviteľa, narušila štandardné nastavenie zmluvných vzťahov a v prípade zložitých výstavbových projektov priniesla v praxi množstvo problémov a zvýšenie pôvodných nákladov pri ich realizácii. 

Vybrané otázky aplikácie zmluvných podmienok FIDIC v slovenských výstavbových projektoch

V prípade použitia zmluvných podmienok FIDIC na Slovensku, je potrebné si v prvom rade uvedomiť, že vychádzajú z angloamerického právneho systému common law, a preto je nevyhnutné  ich zosúladiť so slovenským právnym poriadkom. Tento fakt predpokladajú samotné všeobecné zmluvné podmienky a dávajú návod zadávateľom, ktoré články zmluvných podmienok by bolo vhodné upraviť a prispôsobiť   konkrétnemu právnemu poriadku.

V prípade slovenských projektov podliehajúcich verejnému obstarávaniu je miera pozmeňovania všeobecných zmluvných podmienok prostredníctvom osobitných zmluvných podmienok značne výraznejšia, a táto snaha na strane investora, obstarávateľa projektu je často vnímaná negatívne zo strany stavebných odborníkov na strane zhotoviteľa, ktorí sú toho názoru, že uvedené je dôsledkom neznalosti a nedostatočných skúseností ich tvorcov, pričom takýmto ich prístupom dochádza k popieraniu základných princípov, na ktorých je FIDIC postavený.[3]

Na obranu zadávateľov verejných zákaziek je však nutné uviesť, že v procese verejného obstarávania, kedy je zmluvná autonómia zadávateľa značne obmedzená, bolo stanovenie prísnejších pravidiel nevyhnutnosťou vyplývajúcou z toho, že jediným zaužívaným kritérium pre výber zhotoviteľa bola najnižšia cena a obstarávateľ bol nútený v záujme ochrany svojich práv zakotviť v zmluvách účinnejšie a na slovenské pomery prispôsobené právne nástroje.

Problémom podmienok FIDIC pri ich aplikácii na Slovensku môže byť aj ich preklad. Napriek skutočnosti, že SACE vydala preklad Červenej a Žltej knihy, oficiálna verzia prekladu do slovenského jazyka neexistuje.[4] Všeobecné zmluvné podmienky stanovujú, že v prípade rozporu platí anglická verzia. Navyše odlišná terminológia a konštrukcia jednotlivých ustanovení všeobecných zmluvných podmienok spôsobujú v praxi pri riešení konkrétnych situácií nemalé problémy.

Dôležitým subjektom v rámci projektov realizovaných podľa FIDIC zmluvných podmienok je osoba tzv. Stavebného dozoru[5]. Pojem Stavebný dozor však v slovenskom preklade FIDIC-u nie je veľmi šťastne zvolený (v anglickom origináli sa používa pojem Engineer, v Čechách Správce stavby). V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že Stavebný dozor v zmysle FIDIC-u nie je stavebný dozor, tak ako ho poznáme na Slovensku. Práva a povinnosti stavebného dozoru v slovenskom právnom poriadku upravuje stavebný zákon,[6] avšak len v súvislosti so stavbami uskutočňovanými svojpomocne.

Stavebný dozor v rámci FIDIC projektov nevykonáva činnosti stavebného dozoru podľa stavebného zákona, ale jeho špecifické postavenie má pri výstavbe zmluvný základ. Stavebný dozor v ponímaní FIDIC podmienok je súčasťou personálu objednávateľa (je ním platený) a plní kontrolnú funkciu, t.j. sleduje, či sa stavba realizuje v súlade s projektovou dokumentáciou a príslušnými normami a povoleniami (vykonáva de facto činnosť tzv. technického dozoru).[7]

Stavebný dozor však v rámci FIDIC projektov zohráva ešte jednu dôležitú úlohu. Jeho právomocou je spravodlivo a nestranne rozhodovať o nárokoch zmluvných strán vzniknutých pri realizácii diela. Stavebný dozor má teda duálne postavenie a v praxi je niekedy ťažké tieto dve roly od seba oddeliť (najmä v prípadoch, ak objednávateľ zmluvne podmieňuje výkon právomocí Stavebného dozoru predchádzajúcim súhlasom objednávateľa).[8]

Osobitnú pozornosť je v tejto súvislosti potrebné venovať aj problematike tzv. zmien. Zmenou sa má na mysli najmä zmena množstva, kvality, charakteristík diela, technologických postupov, časovej postupnosti výstavby diela, potreba dodatočných prác, pričom často je s touto zmenou spojená aj zmena ceny diela. Zmenový mechanizmus je vo FIDIC projektoch postavený na tzv. pokynoch Stavebného dozoru a je kľúčovým problémom najmä v projektoch realizovaných v procese verejného obstarávania. Pokyny Stavebného dozoru, tak ako sú chápané vo všeobecných podmienkach FIDIC predstavujú rýchly a pružný nástroj ako reagovať na zmenené podmienky, okolnosti a nové požiadavky vzniknuté počas výstavby, avšak v režime verejných zákaziek narážajú na verejnoprávne obmedzenia vyplývajúce zo zákona o verejnom obstarávaní[9] (najmä v súvislosti s tým, či v prípade pokynu, ktorý predstavuje zmenu, ide o zmenu zmluvy a zadávacích podmienok objednávateľa v kontexte zmien prípustných podľa zákona o verejnom obstarávaní). V takýchto prípadoch sa nastavený zmenový mechanizmus stáva de facto neúčinným a zdĺhavý a obtiažny proces schvaľovania zmien ide na úkor kvality projektu a často vyústi do zbytočných sporov zmluvných strán (a to nie len medzi objednávateľom a zhotoviteľom, ale aj so Stavebným dozorom).

Pre FIDIC zmluvné podmienky je ďalej typické, že zakotvujú samostatný mechanizmus riešenia sporov vyplývajúcich z príslušnej zmluvy o dielo. Ako už bolo naznačené vyššie, o nárokoch zmluvných strán (spravidla ide o nárok zhotoviteľa na predĺženie lehoty výstavby a/alebo o nárok na dodatočnú platbu) a z nich vyplývajúcich sporoch, rozhoduje v prvom rade Stavebný dozor.

V prípade, ak ktorákoľvek strana nie je s rozhodnutím Stavebného dozoru spokojná, môže sa obrátiť so svojim nárokom na Komisiu na riešenie sporov (KRS). KRS môže byť vo všeobecnosti zmluvným stranami zriadená ako stály orgán počas celej realizácie projektu alebo ad hoc za účelom rozhodnutia o konkrétnom nároku alebo nárokoch. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie KRS nie je exekučným titulom. Ak ho povinná zmluvná strana neakceptuje a dobrovoľne nesplní, oprávnená strana sa podľa FIDIC podmienok môže obrátiť na arbitráž s cieľom dosiahnuť vykonateľnosť rozhodnutia KRS.

V rámci slovenských projektov sa však často FIDIC podmienky v tomto kontexte modifikujú. Použitie arbitrážneho konania sa z finančných dôvodov vylučuje a nahrádza súdnym konaním, prípadne sa upúšťa od alternatívneho riešenia sporov úplne. Zadávateľ priamo v zmluvných podmienkach ako jediný spôsob riešenia sporov pripúšťa súdne konanie. V súvislosti s nevykonateľnosťou rozhodnutia Stavebného dozoru či KRS je potrebné si tiež uvedomiť, že v prípade, ak si oprávnená strana sporný nárok neuplatní súdnou cestou a spolieha sa v prvom rade na rozhodnutie Stavebného dozoru, resp. Komisie na riešenie sporov (pričom uvedenému zväčša predchádza zdĺhavý proces uplatňovania a zdokladovania nároku), vystavuje sa veľkému riziku, že jej právo sa v zákonnej dobe premlčí.

V niektorých prípadoch sa to môže javiť tak, že riešenie sporov pred KRS je iba zbytočným medzistupňom bez procesných účinkov. Napriek skutočnosti, že riešenie sporov prostredníctvom KRS sa javí účelnejšie ako riešenie súdnou cestou, a to najmä s ohľadom na úsporu času (FIDIC zmluvné podmienky ustanovujú 84 dňovú lehotu, v ktorej má byť spor zo strany KRS vyriešený, aj keď dohodou strán môže byť táto lehota predĺžená) sa strany uprednostňovaním súdneho riešenia sporov vystavujú aj riziku, že o ich nárokoch budú rozhodovať slovenské súdy, ktoré však s aplikáciou FIDIC zmluvných podmienok v slovenskom právnom prostredí nemajú dostatočné skúsenosti.

Na druhej strane je v súvislosti s odbornosťou členov KRS potrebné poukázať na to, že rozhodcom KRS môže byť okrem rozhodcov registrovaných v Registri rozhodcov, ktorý vedie SACE od roku 2011 ktokoľvek, koho si strany sporu odsúhlasia a menujú.

Samostatnou kapitolou v rámci FIDIC projektov je  problematika tzv. claimov (zmluvných nárokov strán vznikajúcich v procese výstavby), pričom postup ich uplatnenia je stanovený v zmluve. Z hľadiska právnej teórie je zaujímavým problémom ustanovenie podčlánku 20.1 všeobecných zmluvných podmienok FIDIC. V zmysle uvedeného: „Ak sa zhotoviteľ domnieva, že má nárok na akékoľvek predĺženie Lehoty výstavby a/alebo na akúkoľvek dodatočnú platbu podľa ktoréhokoľvek článku týchto Podmienok, alebo inak podľa Zmluvy, Zhotoviteľ vydá Stavebnému dozoru oznámenie, v ktorom popíše udalosť alebo okolnosť, ktorá vyvolala tento nárok. Oznámenie sa musí vydať čo najskôr ako je to možné, a  nie neskôr ako 28 dní po tom, čo si Zhotoviteľ uvedomil alebo mal uvedomiť vznik udalosti alebo okolnosti. Ak Zhotoviteľ nevydá oznámenie o nároku v tomto 28 dňovom období, Lehota výstavby nebude predĺžená, Zhotoviteľ nebude mať nárok na dodatočnú platbu a Objednávateľ bude zbavený celkovej zodpovednosti v súvislosti s nárokom.“

Z uvedenej textácie teda vyplýva, že neuplatnenie nároku v stanovenom čase spôsobuje zánik nároku zhotoviteľa[10] na dodatočnú platbu alebo predĺženie času plnenia. Podľa ustanovenia §583 Občianskeho zákonníka[11] platí, že „k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone.“ To znamená, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia, zmluvne dohodnúť preklúziu práva nie je možné. Keďže Občiansky zákonník dôsledne nerozlišuje medzi právom a nárokom, ide o prekluzívnu lehotu aj vtedy, ak zákon na jej márne uplynutie výslovne viaže zánik nároku, a nie práva. [12]

V praxi je ustanovenie podčlánku 20.1 všeobecných zmluvných podmienok vykladané rôzne. V rámci alternatívneho riešenia sporov posudzujú subjekty oprávnené rozhodovať o nárokoch zhotoviteľa (Stavebný dozor, KRS) uvedenú 28 dňovú lehotu tak, že niektoré nároky z dôvodu jej zmeškania zamietajú, iní na ňu neprihliadajú, avšak súdne rozhodnutia, ktoré by nepriznali právo zhotoviteľovi s odvolaním sa na uvedený podčlánok zmluvných podmienok, známe nie sú. Rozpory ohľadne platnosti uvedeného zmluvného ustanovenia existujú aj v zahraničí. Napr. nemecký súd vyslovil neplatnosť podčlánku 20.1 všeobecných zmluvných podmienok FIDIC, pretože neprimerane zvýhodňuje jednu stranu.[13] Problémom ohľadne aplikácie podčlánku 20.1  sa podrobnejšie zaoberá aj český právnik L. Klee (pozn. český Občanský zákonník[14] obsahuje obdobné ustanovenie ako ustanovenie §583 Občianskeho zákonníka), ktorý uvádza, že zmluvná preklúzia je podľa českého práva pravdepodobne neplatná. Kladie si však otázku, či neskoré oznámenie podľa podčlánku 20.1 vedie k preklúzii práva, k zániku nároku aj podľa všeobecných ustanovení zákona (napríklad nároku na náhradu škody) alebo iba zániku zmluvného nároku (claimu). Ďalej poukazuje na rozdielne vnímanie zániku nároku v kontinentálnom a angloamerickom právnom systéme, v rámci ktorého sú ustanovenia o zániku nároku pri neskorom uplatnení vo všeobecnosti akceptovateľné. JUDr. Klee vo svojej monografii[15]uvádza: „Smluvní ujednání vedoucí k zániku claimu teda obecne přípustná jsou a jde o důležitý a správný smluvní mechanizmus. Zánik claimu a potenciální zánik zákonního nároku je ovšem nutné vždy vyhodnotit ad hoc.“

Ďalej Klee píše: “Zanikne-li claim, nemusí to automaticky znamenat, že nelze uplatnit zákonný nárok u obecného anebo rozhodčího soudu. Ovšem ten, kdo nevyužije smluvních procedur nárokování, vystavuje se minimálne nebezpečí, že neunese důkazní břemeno při dokládaní svých claimů u soudu. Ten, kdo nenárokuje podle smlouvy, navíc samozřejmě odpovídá na náhradu škody způsobenou porušením smluvní povinnosti.“

L. Klee jednoznačnú odpoveď na položené otázky nedáva, ale konštatuje, že nedodržanie formálnych postupov vo všeobecnosti môže viesť k tomu, že sa skomplikuje včasné riešenie claimu, jedna zo strán stráca dobrú vyjednávaciu pozíciu a budú musieť byť aktivované ďalšie mechanizmy riešenia sporov.

Záver

Cieľom tohto príspevku bolo poukázať na niektoré čiastkové problémy alebo odlišnosti  výstavbových projektov realizovaných v podmienkach „klasickej“ zmluvy o dielo a projektov využívajúcich zmluvné štandardy FIDIC. Je nepochybné, že vzhľadom na univerzálnosť a rozšírenie používania FIDIC zmluvných podmienok je aplikácia týchto štandardov v rámci veľkých náročných výstavbových projektov nesporne výhodou. Je nutné si však uvedomiť, že bez ich prispôsobenia slovenskému právnemu poriadku a špecifikám slovenského prostredia a na druhej strane bez dodržania základných princípov zmluvných podmienok FIDIC, sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku sporov v priebehu výstavby diela s dôsledkom na termín ukončenia a finančný rozpočet diela ako aj kvalitu výsledného diela.


Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115
e-mail: office@relevans.sk
 



______________________________
[1] Bunni, N.G.: FIDIC forms of contract, 3 rd edition, Oxford: Blackwell, 2005
[2] Štandardne zhotoviteľ v rámci Žltého FIDIC- u projektuje na základe dokumentácie pre územné rozhodnutie dodanej zadávateľom. Naopak v prípade existencie dokumentácie pre stavebné povolenie, zadávatelia volia použitie Červenej knihy.
[3] Napr.. M. Oleríny: Zmluvy v stavebnej praxi, prvé vydanie, C. H. Beck, 2013 : „Veľa častí všeobecných zmluvných podmienok je zbytočne zrušených a nastupujú “slovenské špecifiká výstavby“, o ktorých opodstatnenosti je presvedčený iba zadávateľ, resp. jeho poradcovia- v mnohých prípadoch sú však úplne zbytočné. Na druhej strane často chýbajú predovšetkým tie ustanovenia, ktoré sú naozaj špecifikom našej výstavby (požiadavky na projektovú dokumentáciu- jej rozsah a spresnenie, režim predkladania viac prác v súlade s našou obchodnou praxou atď.).“
[4] Overená, resp. organizáciou FIDIC oficiálne uznaná slovenská verzia zmluvných podmienok neexistuje, aj keď SACE zabezpečila ich preklad so súhlasom  FIDIC organizácie
[5] Ide o pojem používaný a definovaný v slovenskom preklade FIDIC-u.
[6] V zmysle § 44 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)v znení neskorších predpisov  jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor.
[7] Inštitút technického dozoru objednávateľa bol upravený v rámci slovenského právneho poriadku do roku 1991. Ako uvádza JUDr. J. Tkáč vo svojej monografii Aplikácia FIDIC zmluvných podmienok v slovenskom právnom poriadku (Iura Edition, 2013) „V. Ivanov definuje činnosť technického dozoru objednávateľa ako kontrolnú  činnosť, ktorou sa sleduje, či sa stavba uskutočňuje v súlade s projektovou dokumentáciou, s podmienkami stavebných povolení a iných povolení potrebných pre výstavbu, s platnými technickými normami, právnymi predpismi, s podmienkami zmlúv o dielo.“
[8] J. TKÁČ: Aplikácia FIDIC zmluvných podmienok v slovenskom právnom poriadku, Iura Edition, 2013: „Ak je v osobitných zmluvných podmienkach obmedzená právomoc stavebného dozoru týkajúca sa rozhodovania sporných záležitostí medzi objednávateľom a zhotoviteľom, úplne sa tým neguje úloha stavebného dozoru ako subjektu oprávneného rozhodovať sporné záležitosti.“
[9] Zákon č.345/2015  Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov
[10] Uvedené sa týka len nárokov zhotoviteľa, obdobná úprava pri nárokoch objednávateľa vo všeobecných podmienkach FIDIC upravená nie je.
[11] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
[12] Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Veľké komentáre- Občiansky zákonník II, C. H. BECK, 2015
[13] L. Klee:  Smluvní podmínky FIDIC, 2.vydanie, Wolters Kluwer, 2017
[14] Zákon č.89/2012  Sb., Občanský zákonník, §654: K zániku práva proto, že nebylo ve stanovené době uplatněno, dochází jen v prípadech v zákoně výslovně stanovených.
[15] J. Klee: Smluvní podmínky FIDIC, 2. vydanie, Wolters Kluwer, 2017


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk