Whistleblowing je dôležitým prvkom zdravej firemnej kultúry a umožňuje chrániť a zlepšovať reputáciu spoločnosti. Whistleblowing v tomto ponímaní predstavuje, resp. má predstavovať účinný systém na oznamovanie protispoločenskej činnosti, teda kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (napríklad korupcia, podvody, iné konania, ktoré pôsobia na spoločnosť negatívne – konanie na pracovisku pod vplyvom alkoholu a pod.). Zamestnávateľ je povinný prešetriť všetky oznámenia o protispoločenskej činnosti, bez ohľadu na to, či sú anonymné alebo neanonymné. Úlohou novej právnej úpravy o whistleblowingu je eliminovať strach oznamovateľa protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowera,  z možného postihu zo strany zamestnávateľa a tiež eliminovať negatívne zásahy do jeho pracovného, osobného, prípadne rodinného života.

Cieľom účinného zavedenia systému je tiež minimalizovať korupčné správanie subjektov v rámci spoločnosti, čo má prispieť k zvýšeniu transparentnosti a zníženiu korupčných rizík. Aj napriek tomu, že v minulosti sa tomuto systému u zamestnávateľov neprikladal veľký význam a bolo nízke povedomie o významných korupčných rizikách, Zákon o whistleblowingu prináša množstvo zmien, ktoré jeho postavenie v aplikačnej praxi výrazne posilňuje. Novinkou je aj vznik Úradu pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti, na ktorý sa môžu tieto osoby obrátiť a uplatňovať svoje práva, čo prispieva tiež k vyššej miere dôvery, že konanie v dobrej viere whistleblowerov bude skutočne vypočuté a bude sa ním niekto zaoberať.

Oznamovateľ môže podať oznámenie alebo kvalifikované oznámenie.[1] Zákon o whistleblowingu tak zjednotil pôvodne používanú terminológiu a odstránil používanie podnetu ako formy podaného oznámenia.[2] Oznámením sa rozumie uvedenie skutočností, ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti, o ktorých sa osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme. Kvalifikované oznámenie  je také, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti, k zisteniu alebo usvedčeniu páchateľa. S ich rozlíšením úzko súvisí aj rozsah ochrany poskytnutej oznamovateľovi.

Koho sa týka zavedenie / aktualizácia whistleblowing systému do interných smerníc?

Zavedenie systému pre oznamovanie protispoločenskej činnosti tzv. whistleblowingu a jeho zapracovanie do interných smerníc a aplikačnej praxe, určenia zodpovednej osoby pre túto oblasť sa týka najmä zamestnávateľa, ktorý má najmenej 50 zamestnancov alebo zamestnávateľa, ktorý je zároveň aj orgánom verejnej moci s najmenej 5 zamestnancami. Neznamená to však, že tzv. menší zamestnávatelia sa whistleblowingom nemusia vôbec zaoberať. Aj oni sa musia zaoberať s prípadnými oznámeniami o protispoločenskej činnosti v súlade so Zákonom o whistleblowingu a starostlivo každé oznámenie prešetriť.

Kto môže byť oznamovateľom, resp. whistleblowerom?

Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenie, orgánu alebo zamestnávateľovi (zamestnanec alebo jemu blízka osoba po splnení ďalších podmienok).

Môže ním byť:

• osoba v pracovnoprávnom vzťahu ku konkrétnemu zamestnávateľovi (ako oznamovateľ);
• aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu  k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ;
• aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou k zamestnávateľovi oznamovateľa;
• aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateľom oznamovateľa.

Zákonodarca tentokrát vzal do úvahy aj možné majetkové prepojenia zamestnávateľov oznamovateľa a jeho blízkej osoby, a tým im poskytol ešte väčšie záruky pred prípadným postihom zo strany zamestnávateľa.[3]

Aké najväčšie zmeny nastali?

• posilnila sa ochrana oznamovateľov;
• vznikol nový Úrad pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti;
• zmenil a zjednotil sa prístup k prijatým oznámeniam;
• reflektovala sa ochrana osobných údajov;
• nastali zmeny v evidencií oznámení a spôsobu ich podávania;
• upravilo sa postavenie a povinnosti zodpovednej osoby;
• rozšíril sa okruh oprávnených oznamovateľov;
• upravili sa kompetencie príslušných inšpektorátov práce;
• rozšírili sa sankcie za porušenie ustanovení Zákona o whistleblowingu.

Ako to v súčasnosti vyzerá s Úradom pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

Nový Zákon o whistleblowingu zriadil aj nový orgán, a tým je Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti („Úrad“). Úlohou Úradu je chrániť práva a oprávnené záujmy oznamovateľov.

Úrad má široký rozsah kompetencií – napríklad rozhoduje vo veciach ochrany chránených oznamovateľov, ochrany na žiadosť pred odvetnými opatreniami zamestnávateľa, kontroluje uplatňovanie Zákona o whistleblowingu, spôsob, akým sa zamestnávateľ správal k oznamovateľovi v čase po podaní oznámenia, a tiež oznamuje príslušným orgánom podozrenie z postihu zamestnanca v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti.

K dnešnému dňu však nie je predseda Úradu zvolený, neúspešná voľba prebehla v druhej polovici januára 2020.

Kto v tomto období supluje Úrad vo vymedzených kompetenciách?

Sú to príslušné inšpektoráty práce, ktoré ukončujú svoju činnosť podľa Starého zákona o whistleblowingu a zároveň suplujú Úrad takmer vo všetkých jeho kompetenciách, ktoré mu pridelil Zákon o whistleblowingu. V podstate, nemusia riešiť len určité osvetové alebo poradenské činnosti Úradu. Po zvolení predsedu Úradu, budú príslušné inšpektoráty práce suplovať jeho činnosť ešte v rámci šesťmesačného prechodného obdobia.

Po ukončení suplujúcej činnosti, činnosť príslušných inšpektorátov práce aj po ukončení prechodného obdobia bude popri Úrade už len doplňujúca, v rámci ktorej budú poskytovať súčinnosť pri zisťovaní skutočností dôležitých na poskytnutie ochrany pred odvetnými opatreniami zamestnávateľa.

Z praxe inšpektorátov práce, podľa Starého zákona o whistleblowingu, sú známe prípady udelenia sankcií, napríklad za neskoré zavedenie, resp. nezavedenie pravidiel v oblasti whistleblowingu, neurčenie, resp. nesprávne určenie zodpovednej osoby, nezverejnené informácie o zodpovednej osobe alebo spôsobu podávania oznámení, nepoučenie zamestnancov o zavedení pravidiel pre oznamovanie protispoločenskej činnosti. Rozsah „pokutovania“ však nový Zákon o whistleblowingu podstatne rozširuje.

Čo riskuje zamestnávateľ, ktorý si nesplní svoje povinnosti?

Zákon definuje 3 druhy pokút:

• pokuta až do výšky 20 000 € ak zamestnávateľ nepreukáže vnútorný systém preverovania oznámení ich evidenciu a splnenie s nimi súvisiacich povinností;[4]
• pokutu až do výšky 2000 € ak zamestnávateľ v rámci ochrany oznamovateľa urobí voči nemu pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, ak sa takýto súhlas vyžaduje, alebo postihne oznamovateľa v súvislosti s podaním oznámenia, alebo poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa;[5]
• poriadkovú pokutu až do výšky 500 € od inšpektorátu práce za nesplnenie určitých povinností, a to aj opakovane.[6]

Čo robiť ak si príslušný zamestnávateľ ešte nesplnil svoje povinnosti?

Ak už zamestnávateľ podobnú dokumentáciu podľa Starého zákona o whistleblowingu má je potrebné, aby ju správne aktualizoval. Ak ešte zamestnávateľ žiadnu takúto dokumentáciu nemá je potrebná príprava novej kompletnej dokumentácie, a to bezodkladne.

Súčasťou dokumentácie k whistleblowingu má byť najmä:

• vnútorný predpis o prijímaní a preverovaní oznámení o protispoločenskej činnosti;[7]
• dokumenty, týkajúce sa prešetrovania a evidencie oznámení, zodpovednej osoby;
• implementačné inštrukcie a ich zavedenie v praxi.

Opatreniami, ktoré zamestnávateľ prijme, sa má zabezpečiť primeraná úroveň a kvalita preverovania oznámení, vrátane zachovávania dôvernosti, dostupnosti pre zamestnancov, ochrany osobných údajov a podobne.

Zodpovednou osobou na preverovanie prijatých oznámení, a tiež poskytovania poradenstva, môže byť osoba (zamestnanec, štatutárny orgán alebo jeho člen) alebo organizačná zložka spoločnosti – tzv. interný subjekt, alebo externý subjekt na základe zmluvy (napríklad advokátska kancelária). Zákon o whistleblowingu konkretizuje zodpovednú osobu len pre obce a vyššie územné celky, kde zodpovednou osobou má byť hlavný kontrolór.

Nevýhodou určenia interného subjektu za zodpovednú osobu, ktorá plní dôležité úlohy zamestnávateľa v oblasti whistleblowingu je, že takáto osoba sa môže dostať do konfliktu záujmov a je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby žiadna z úloh a povinností zodpovednej osoby v zmysle Zákona o whistleblowingu neviedla ku konfliktu záujmov. Nakoľko však nemožno predpokladať, čoho sa budú týkať podané oznámenia, pri internom subjekte je riziko, že sa do konfliktu záujmu môže dostať, a to napríklad v súvislosti s inou pozíciou, ktorú v spoločnosti vykonával, alebo vykonáva.

Zákon o whistleblowingu nešpecifikuje ako má zodpovedná osoba získať odborné predpoklady. Nakoľko však, vymenovanej zodpovednej osoby vznikajú mnohé povinnosti, odbornými predpokladmi môžeme považovať najmä dôkladné oboznámenie sa s literou zákona, jej právami povinnosťami a rovnako aj právami a povinnosťami zamestnávateľa vo vzťahu k oznamovateľom a zavádzania rôznych protikorupčných opatrení. Zodpovedná osoba by sa mala teda usilovať o zavedenie whistleblowing systému do praxe.

Vymenovanie externého subjektu ako zodpovednej osoby pre oblasť whistleblowingu, na jednej strane umožňuje oznamovateľom obrátiť sa na subjekt stojaci mimo „štruktúry“ spoločnosti a na strane druhej zabezpečuje odbornosť vykonávania aplikačnej a právnej praxe v tejto oblasti. Externá zodpovedná osoba sa tak môže stať aj externým príjemcom oznámení, o ktorom budú informovaní všetci potenciálni oznamovatelia.

Záver

Zákonodarca si prijatím zákona o whistleblowingu kladie za úlohu odstrániť nedostatky starej právnej úpravy, a čo najviac znížiť obavu oznamovateľa z následkov, ktoré môže podanie oznámenia spôsobiť. Či sa mu to však podarí, ukáže až čas a právna prax. Jednou z povinnosti Úradu je zvyšovať povedomie verejnosti a zamestnávateľov o oznamovaní protispoločenskej činnosti a poskytovaní ochrany oznamovateľom. Úprava ochrany osobných údajov je v Zákone o whistleblowingu novinkou, ktorú je potrebné tiež reflektovať aj do GDPR[8] dokumentácie Vašej spoločnosti. Uvedené platí aj v prípade, že whistleblowing máte vo Vašej firme vyriešený, ale na ochranu osobných údajov ste pozabudli.
 
Vajnorská 100/A
831 04 Bratislava

Tel:     +421 2 32 609 451
e-mail: sblahutova@semancin.sk
 

______________________________________
[1] § 2 písm. b), c) Zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[2] § 2 písm. d) Zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[3] Dôvodová správa k Zákonu č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[4] § 18 Zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[5] § 19 Zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[6] § 21 Zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[7] § 10 ods. 8 Zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov