Výživné vo veci starostlivosti o maloleté deti

Inštitút striedavej starostlivosti bol do slovenského právneho poriadku doplnený v roku 2010, a to novelou Zákona o rodine zákonom č. 217/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine).

Možnosť súdu o určenie striedavej starostlivosti prelomil stereotyp zverenia dieťaťa výlučne do starostlivosti jedného rodiča. V súčasnosti má mnoho rodičov mylnú predstavu o tom, že pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti sa zbavia povinnosti platenia výživného. Otázka platenia výživného však závisí od viacerých faktorov, a to hlavne od miery starostlivosti o dieťa, mesačných výdavkov na dieťa, a taktiež závisí aj od možností, schopností a majetkových pomerov rodičov.

Vhodnosť a prínos striedavej starostlivosti záleží jednotlivo od každého prípadu osobitne. Forma striedavej starostlivosti má zabezpečiť takú formu starostlivosti o dieťa, pri ktorej majú obaja rodičia s dieťaťom funkčný vzťah a náklady na starostlivosť o dieťa sú primerane rozdelené vo vyváženom pomere.

Zákonodarca umožňuje nariadenie striedavej starostlivosti súdu aj vtedy, ak jeden z rodičov so striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Súd taktiež nie je viazaný dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a ani dohodou o výživnom. Dôležitým faktorom pri nariadení striedavej starostlivosti je najlepší záujem dieťaťa, a preto pri zvolení tejto formy starostlivosti je dôležité brať do úvahy želanie dieťaťa, nakoľko dieťa je plnoprávny subjekt, ktorý má vlastné práva a povinnosti.[1]

Predpokladmi zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine:

obaja z rodičov sú spôsobilí vychovávať dieťa,
obaja z rodičov majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa,
striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa,
najlepšie zaistenie potrieb dieťaťa.

Okrem zákonných predpokladov je dôležité aby pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd zistil:

názor dieťaťa a jeho schopnosť adaptácie – hranica pri zisťovaní názoru dieťaťa nie je vymedzená, dieťa od útleho veku dokáže vyjadriť svoj názor,
vzdialenosť bydlísk rodičov – pri väčšej vzdialenosti vzniká problém s dochádzaním do školského zariadenia,
pracovné možnosti rodičov – je podstatné aby si pri tejto forme starostlivosti obaja rodičia vedeli prispôsobiť pracovný čas tak, aby sa o dieťa mohli plnohodnotne postarať v čase, keď je dieťa zverené do ich starostlivosti,
komunikácia medzi rodičmi – striedavá starostlivosť si vyžaduje pravidelné vymieňanie informácií medzi rodičmi o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa.

Podmienkou pre správne určenie výšky výživného súdom je zistenie reálnych nákladov na dieťa

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd prihliada na dĺžku intervalu striedania osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd výživné neurčí. V niektorých prípadoch sa stretávame so situáciou, keď rodičia nepochádzajú z rovnakých majetkových pomerov a pre účely zabezpečenia rovnakej životnej úrovne dieťaťa u oboch rodičov, môže súd nariadiť platenie výživného tomu z rodičov, ktorého príjmy a životná úroveň je vyššia ako u druhého rodiča. Výživné pri striedavej starostlivosti možno nariadiť aj v prípade, ak rozsah starostlivosti o dieťa nie je totožný u oboch rodičov. Zákon o rodine pri otázke o výživnom upravuje práva a povinnosti tým spôsobom, aby bola splnená podmienka rovnakej životnej úrovne dieťaťa a rodiča. Životná úroveň rodičov sa odvíja od viacerých faktorov, ktoré sa preukazujú najmä finančnými prostriedkami pre život nie nevyhnutnými. Medzi tieto faktory zaraďujeme výšku mesačných výdavkov, poistky, sporenia, úvery, dovolenky, motorové vozidlo a výdavky s ním spojené.

Každé jedno rozhodnutie o výživnom pri striedavej starostlivosti je založené na riešení individuálnych otázok s prihliadnutím na:

časový úsek striedania starostlivosti – pri intervaloch striedania, je dôležitá dôkladne vypracovaná dohoda o striedavej starostlivosti, v ktorej sú zhrnuté všetky podstatné a bežné záležitosti týkajúce sa dieťaťa,
mesačné výdavky dieťaťa – všetky pravidelné a nepravidelné výdavky dieťaťa. Medzi druhy výdavkov dieťaťa patria najmä strava, bývanie, cestovné náklady, odev primeraný veku dieťaťa, lieky a iné zdravotné a hygienické potreby, výdavky spojené so štúdiom, záujmami resp. voľnočasovými aktivitami dieťaťa, sporenie,
možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov – schopnosťami a možnosťami rozumieme duševné, zdravotné, telesné schopnosti a vzdelanie rodičov, nakoľko je potrebné posudzovať aj to, do akej miery vedia využiť svoje schopnosti. Z tohto hľadiska je skúmaný stav trhu práce, miera nezamestnanosti v danom odbore rodičov. Pri majetkových pomeroch súd skúma všetky príjmy a výdavky povinného rodiča.

Súd pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti môže určiť, ktorý z rodičov bude hradiť potreby dieťaťa tretím osobám a to z dôvodu, aby nedošlo k situácii, že niektorý z rodičov bude zneužívať formu striedavej starostlivosti a vedome sa bude vyhýbať uhrádzaniu potrieb dieťaťa tretím osobám. Taktiež súd môže rozhodnúť o tom, ktorý z rodičov bude v bežných veciach spravovať majetok maloletého, ktorý je tvorený výživným. V prípade určenia rodiča spravujúceho majetok maloletého je tento rodič zodpovedný aj za hradenie potrieb dieťaťa voči tretím osobám. V niektorých prípadoch súd môže nariadiť zriadenie osobitného účtu, kde obaja rodičia pravidelne každý mesiac zasielajú výživné a práve z tohto účtu sa uspokojujú potreby dieťaťa obaja spoločne. Súd v rozhodnutí o striedavej starostlivosti rozhoduje aj o tom, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, ktorý z rodičov si bude uplatňovať daňový bonus na dieťa a taktiež rozhodne o trvalom bydlisku dieťaťa.

Mgr. Eva Pintérová,
advokátsky koncipient