Vzdelávanie a stabilizácia zamestnancov

Zákonník práce definuje 4 základné formy vzdelávania. Ide o (i) zaškolenie alebo zaučenie zamestnanca vstupujúceho do pracovného procesu, (ii) zvýšenie kvalifikácie nevyhnutnej na riadny výkon práce, (iii) prehĺbenie kvalifikácie zdokonalením už nadobudnutého stupňa vzdelania bez zmeny potrebného stupňa vzdelania, a (iv) rekvalifikácia zamestnanca pri zmene pracoviska, druhu alebo spôsobu práce najmä v rámci organizačných zmien. Náklady bežného vzdelávania znáša spravidla zamestnávateľ, ktorý je povinný starať sa o vzdelávanie zamestnancov.

Náročnejšie formy vzdelávania bývajú spojené s dlhším obdobím vzdelávania a spravidla aj nemalými nákladmi. Zákonník práce v § 155 umožňuje pre tieto prípady uzatvoriť dohodu o zvýšení kvalifikácie známu ako tzv. stabilizačnú dohodu. Pri prehĺbení kvalifikácie ju možno uzavrieť, ak sú náklady aspoň 1.700,- Eur. Na jej základe je zamestnancovi vytvorený priestor pre vzdelávanie s benefitmi ako pracovné voľno, náhrada mzdy, či náhrada nákladov štúdia. Na druhej strane má zamestnávateľ možnosť zaviazať zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere, a to najviac na 5 rokov. Ak zamestnanec tento záväzok nedodrží, je povinný nahradiť náklady spojené so vzdelávaním.

Zamestnávateľ si takto môže zamestnanca stabilizovať, pričom takáto dohoda musí obsahovať viaceré zákonné náležitosti a musí byť písomná, inak je neplatná.

Častým dôvodom neplatnosti stabilizačných dohôd je neuvedenie druhov nákladov a ich celkovej sumy, ktorú zamestnávateľ znášal a ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť v prípade nezotrvania u zamestnávateľa. Jej absenciu zamestnávatelia odôvodňujú spravidla tým, že v čase uzavretia dohody presnú výšku nákladov nepoznajú. Keďže takáto argumentácia býva súdmi odmietaná, je vždy nutné, aby bola táto náležitosť v dohode výslovne uvedená. Ak v čase podpisu z akéhokoľvek dôvodu nie je objektívne možné stanoviť výšku nákladov číselným vyjadrením, je potrebné posúdiť konkrétne okolnosti a do dohody uviesť náklady tak určito, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o tom, na úhrade akých nákladov sa strany dohodli. Určitosť sumy nákladov je kľúčová pre vymožiteľnosť dohody. Pri pochybnostiach preto odporúčame konkrétnu vec konzultovať s advokátom.