Pojem prehlbovanie kvalifikácie

„O prehlbovanie kvalifikácie ide vtedy, keď prehlbovanie, udržovanie alebo obnovovanie kvalifikácie sa uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, získaného príslušným vzdelaním, t. j. ak ide o takú kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa, ktorá nepredstavuje kvalitatívnu zmenu kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni.“[1]

Prehlbovanie kvalifikácie je teda nevyhnutné chápať ako vzdelávanie zamestnanca, v rámci ktorého nedochádza k zvýšeniu kvalifikačného stupňa, t. j. napríklad zvýšenie stupňa vzdelania z vysokoškolského vzdelania I. stupňa na vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, pričom vhodným príkladom prehlbovania kvalifikácie môže byť absolvovanie kurzu prípadne školenia za účelom zlepšenia alebo zefektívnenia výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a to bez zmeny stupňa nadobudnutého vzdelania. V praxi pôjde najčastejšie o také prípady, kedy zamestnanec získava potrebné vedomosti a zručnosti na vykonávanie dohodnutého druhu práce, ale nedochádza k zvýšeniu stupňa vzdelania, resp. zamestnanec nezískava predpoklady pre výkon kvalifikovanejšej práce, na ktorú zamestnanec  doposiaľ kvalifikáciu nespĺňal - napríklad získanie oprávnenia na vedenie motorového vozidla príslušnej kategórie, oprávnenia na vedenie vysokozdvižného vozíka, alebo absolvovanie školenia a následne aj skúšky za účelom vykonávania činnosti zodpovednej osoby v oblasti ochrany osobných údajov. Za zaujímavé považujeme uviesť názor súdu (bližšie pozri R 7/1990), ktorý sa vyslovil, že absolvovaním postgraduálneho štúdia nedochádza k získaniu alebo zvýšeniu kvalifikácie zamestnanca. To znamená, že napr. štúdiom na doktorandskom stupni nedochádza k nadobudnutiu vyššej kvalifikácie, a teda ide v zásade o prehĺbenie už nadobudnutých znalostí. Uvedené samozrejme nemožno zovšeobecniť, a to najmä v prípadoch, kedy zamestnanec absolvovaním tohto typu štúdia získava predpoklady na výkon kvalifikovanejšej práce, ktorými doposiaľ nedisponoval.

O prehlbovanie kvalifikácie pôjde aj v prípadoch udržiavania, či obnovovania nadobudnutého vzdelania.

Pojem zvyšovanie kvalifikácie

Hlavným rozdielom medzi zvýšením a prehĺbením kvalifikácie je výsledný efekt, kedy pri zvýšení kvalifikácie dochádza k získaniu vyššieho stupňa vzdelania (napr. zamestnanec so stredoškolským vzdelaním nadobudne vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa). V dôsledku zvýšenia kvalifikácie spravidla môže zamestnanec vykonávať také kvalifikovanejšie práce, ktoré by bez požadovaného stupňa vzdelania vykonávať nemohol. 

Ešte pred podrobnejšou analýzou rozdielov medzi prehlbovaním a zvyšovaním kvalifikácie považujeme za nevyhnutné uviesť, že Zákonník práce používa aj pojem rekvalifikácia. Podľa § 154 ods. 2 Zákonníka práce je „zamestnávateľ povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach“.

Bližšie podmienky rekvalifikácie upravuje Zákonník práce výlučne v ustanoveniach pojednávajúcich o zamestnancoch so zdravotným postihnutím, pričom rekvalifikáciou sa rozumie teoretická, ako aj praktická príprava s cieľom zachovania, zvýšenia, rozšírenia alebo zmeny doterajšej kvalifikácie alebo prispôsobenie sa technickému rozvoju za účelom udržania zamestnanca v pracovnom pomere. Uvedené možno okrem zamestnancov so zdravotným postihnutím aplikovať aj na ďalšie kategórie zamestnancov. V ďalšom texte sa budeme podrobnejšie zaoberať len zvyšovaním kvalifikácie a prehlbovaním kvalifikácie. 

Vzdelávanie zamestnancov formou prehĺbenia kvalifikácie

Prehĺbením kvalifikácie získava zamestnanec spravidla poznatky, zručnosti alebo schopnosti potrebné na výkon dohodnutého druhu práce, pričom ako je uvedené vyššie, takéto prehĺbenie nie je spojené sa nadobudnutím vyššieho stupňa vzdelania zamestnanca, resp. nie je spojené so získaním vzdelania na vykonávanie kvalifikovanejšej práce, na ktorú zamestnanec doposiaľ nespĺňal kvalifikáciu. Zákonník práce ukladá zamestnancom povinnosť sústavne si prehlbovať kvalifikáciu, pričom s tým súvisí oprávnenie zamestnávateľa nariadiť zamestnancovi prehĺbenie kvalifikácie, a to nariadením účasti napr. na kurze alebo školení. Ak zamestnávateľ nariadi zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní za účelom prehĺbenia kvalifikácie a zamestnanec tento príkaz nesplní, je možné takéto konanie klasifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny, a v prípade splnenia podmienok môže ísť aj o neospravedlnené zameškanie práce. Negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho pre zamestnanca vyplývajú sú najmä skončenie pracovného pomeru (výpoveďou alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ak pôjde o závažné porušenie pracovnej disciplíny) a/alebo krátenie dovolenky v zmysle § 109 ods. 3 Zákonníka práce.

Účasť na ďalšom vzdelávaní, ktoré je prehĺbením kvalifikácie, sa považuje za výkon práce, a teda zamestnancovi patrí mzda.

Súčasne výrazný rozdiel medzi oboma formami vzdelávania spočíva v nákladoch súvisiacich s ďalším vzdelávaním. Pri prehlbovaní kvalifikácie znáša náklady v plnom rozsahu zamestnávateľ bez nároku na ich prípadnú následnú náhradu, a to ani v prípade skončenia pracovného pomeru (bez ohľadu na dôvod a spôsob skončenia pracovného pomeru). Ako je uvedené vyššie, prehlbovanie kvalifikácie je spravidla nariadené priamo zamestnávateľom, a teda nie je potrebné a až na výnimku upravenú v Zákonníku práce ani možné uzatvárať dohodu o prehlbovaní kvalifikácie. V prípadoch, kedy náklady na prehĺbenie kvalifikácie presiahnu sumu 1 700 EUR, môže zamestnávateľ uzavrieť so zamestnancom dohodu podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce. Ak sú splnené obe podmienky, t.j. je uzavretá dohoda a náklady presiahnu sumu 1 700 EUR, zamestnávateľ stráca právo uložiť zamestnancovi povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. V opačnom prípade, ak náklady na prehĺbenie kvalifikácie síce presiahnu sumu 1 700 EUR, ale zamestnávateľ sa rozhodne neuzavrieť so zamestnancom dohodu, je zamestnávateľ naďalej oprávnený uložiť zamestnancovi povinnosť zúčastniť sa prehĺbenia kvalifikácie.

Vzdelávanie zamestnancov formou zvyšovania kvalifikácie

Kým vyššie uvedené prehlbovanie kvalifikácie je povinnosťou zamestnanca a zamestnávateľ môže nariadiť účasť na takomto vzdelávaní, zvyšovanie kvalifikácie je spravidla na individuálnom rozhodnutí zamestnanca, a preto mu ho nie je zamestnávateľ oprávnený direktívne nariadiť, tým pádom ho nie je zamestnanec povinný absolvovať (za predpokladu, že mu takáto povinnosť nevyplýva z osobitného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo z pracovnej zmluvy).

Zvýšenie kvalifikácie prostredníctvom ďalšieho vzdelávania stojí na subjektívnom rozhodnutí zamestnanca, pričom jeho absolvovaním by sa nemalo zasahovať do výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, tým pádom zamestnávateľ nie je povinný umožniť zamestnancovi na úkor pracovného času a jeho pracovných povinností účasť na vzdelávaní, ktoré povedie k zvýšeniu kvalifikácie.

V praxi často dochádza k tomu, že zamestnávatelia nebránia zamestnancom v ďalšom vzdelávaní za účelom zvýšenia ich doposiaľ dosiahnutého vzdelania, napr. absolvovaním externého štúdia na vysokej škole. Za týmto účelom zamestnávatelia spravidla tolerujú zvyšovanie kvalifikácie a pokiaľ vzdelávanie neprimeraným spôsobom nezasahuje do výkonu práce, nie je v zásade potrebné tento vzťah zmluvne upraviť. V prípadoch zásahu takéhoto vzdelávania do pracovnej činnosti alebo pracovného času, môže zamestnávateľ uzavrieť so zamestnancom dohodu o zvýšení kvalifikácie, ktorej náležitosti upravuje Zákonník práce.

Podstatou takejto dohody o zvýšení kvalifikácie je, že zamestnávateľ umožní zamestnancovi ďalšie vzdelávanie formou zvýšenia kvalifikácie, pričom mu poskytne pracovné voľno, náhradu mzdy a úhradu ďalších nákladov spojených so vzdelávaním a zamestnanec sa zaviaže zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere určitý čas (najviac päť rokov) alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom. Dohoda o zvýšení kvalifikácie je tak pre zamestnávateľa, ako aj zamestnanca pomerne výhodná, a to najmä z týchto dôvodov:

(i) zamestnancovi bude umožnené zvýšenie kvalifikácie a tým pádom posilnenie svojej pozície na trhu práce s čím súvisí aj prípadné vyššie platové ohodnotenie;
(ii) zamestnávateľ získa pre svoju prácu kvalifikovaného zamestnanca, prostredníctvom ktorého môže určitým spôsobom skvalitniť poskytované služby, rozšíriť ponuku poskytovaných služieb atď.

Zmluvne dohodnutá povinnosť zamestnanca zotrvať určitú dobu v pracovnom pomere nemá za následok zbavenie možnosti zamestnanca skončiť pracovný pomer. V takomto prípade je však zamestnanec povinný uhradiť náklady alebo ich pomernú časť, ktoré vynaložil zamestnávateľ na zvýšenie kvalifikácie. Uvedené platí aj v prípade skončenia pracovného pomeru ešte pred samotným skončením štúdia. Zamestnanec nie je povinný zamestnávateľovi uhradiť náklady v prípadoch uvedených v § 155 ods. 6 Zákonníka práce a taktiež v prípade, ak zamestnanec predčasne skončí štúdium (nie pracovný pomer). Zamestnávateľ si môže so zamestnancom dohodnúť aj odlišné podmienky vrátenia nákladov, pričom môže ísť o vrátenie len časti vynaložených nákladov (napr. náklady na cestu, študijné materiály, poplatky za samotné štúdium). 

Dohoda o zvýšení kvalifikácie musí byť uzavretá písomne (inak by bola neplatná) a v zmysle Zákonníka práce musí obsahovať:

a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
b) študijný odbor a označenie školy,
c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,
d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Do doby podľa písmena c) sa nezapočítava čas výkonu mimoriadnej služby, materskej a rodičovskej dovolenky a neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby.

Na záver si dovoľujeme uviesť, že skutočnosť, či pôjde o zvyšovanie alebo prehlbovanie kvalifikácie spravidla vyplynie z konkrétneho druhu ďalšieho vzdelávania, pričom pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností by mali nielen zamestnávatelia, ale aj zamestnanci venovať pozornosť dôslednému rozlišovaniu medzi zvyšovaním a prehlbovaním kvalifikácie. Napokon od tejto diferenciácie sa následne odvíjajú ďalšie aspekty pre obe strany, pričom medzi tieto aspekty zaraďujeme najmä (i) priebeh procesu vzdelávania, (ii) práva a povinnosti vyplývajúce pre obe strany a (iii) nároky zamestnancov z konkrétneho druhu vzdelávania.

Mgr. Jakub Kováčik,
advokátsky koncipient

CLS Čavojský & Partners, s.r.o.

Zochova 6-8
811 03 Bratislava

Tel.: +421 2 55 64 33 65
Fax: +421 2 55 64 33 61
e-mail: office@clscp.sk

--------------------------------------------------------------------------------
[1] Barancová, H. Zákonník práce. Komentár. 4. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 957

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk