Toto slovo má anglický pôvod a v preklade znamená pískať na píšťalku. Vychádza z anglického slovného spojenia ,,to blow the whistle" pričom zapískaním sa metaforicky rozumie určité upozornenie spoločnosti na nekalé praktiky, ktoré by sa nemali diať. Samotný pojem whistleblowing pochádza z prelomu 60tych a 70tych rokov minulého storočia, ktorým jeho autori M. P. Miceli a J. P. Near definovali označenie pre prípady, v ktorých bývalý alebo aj súčasný zamestnanec spoločnosti upozorní, dá podnet orgánu alebo inštitúcii na neetické, nezákonné, protispoločenské prípadne iné sporné praktiky ktoré prebiehajú v jeho materskej firme. Týmto je tiež popísaný cieľ zákona. Jeho cieľ spočíva v oznamovaní protispoločenskej činnosti, taktiež zákon upravuje povinnosti štátu v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti. Whistleblowerom teda rozumieme osobu, ktorá upozorní verejnosť na protispoločenské konanie, ktoré by inak zostalo utajené. V slovenskom jazyku pre tento výraz nemáme dostupný ekvivalent. Preto sa pre tento termín v našich končinách používajú rôzne výrazy, ako napr. "informátor", "sťažovateľ".

Zákon, ktorému je tento príspevok venovaný upravuje pravidlá, akými má zamestnávateľ prijímať a ako má zamestnávateľ reagovať na podnety poukazujúce na protispoločenskú činnosť, taktiež tento zákon zabezpečuje prostriedky ochrany pre oznamovateľa podnetov. Je stanovená povinnosť zaviesť tzv. "whistleblowing mechanizmus", teda "vnútorný systém vybavovania podnetov". Spomínaný mechanizmus vybavovania podnetov sú povinní prijať zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 50 zamestnancov a taktiež všetky orgány verejnej moci. Aby bol daný mechanizmus funkčný, zamestnávateľ musí zriadiť organizačnú zložku alebo osobu, ktorá bude prijímať dané podnety. Zákon stanovil podmienku, že osoba, ktorá bude túto činnosť vykonávať, musí byť v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu. Nie je udané, akým presným spôsobom majú byť podané podnety, zákon stanovuje však podmienku, že aspoň jeden spôsob podávania podnetov musí byť dostupný 24 hod. denne.

Oznamovatelia podnetov sú chránení tým, že zamestnávateľ je zo zákona povinný zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet. Zaujímavá je tiež zákonná povinnosť zamestnávateľa, oznámiť osobe ktorá podala podnet, výsledok jeho preverenia do 10 dní od podania podnetu. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu podnetov po dobu 3 rokov odo dňa doručenia podnetu.

Orgánom kontroly dodržiavania zákona je Inšpektorát práce, ktorý má podľa medzí tohto zákona právomoc uložiť pokutu až do výšky 20 000 € za každé jednotlivé porušenie. Pri ukladaní pokuty musí však Inšpektorát práce prihliadať na závažnosť, čas a dĺžku porušovania povinnosti, následky a iné obdobné faktory súvisiace s potrestaním, aby sa zabránilo neúmernej výške pokuty a prípadným neprimeraným trestom zo strany kontrolného orgánu.

Na záver si dovolím vysloviť želanie, aby tento zákon mal čo najväčší prínos v danej oblasti a nestal sa iba formálnou záležitosťou. Aký prínos v danej problematike spomínaný zákon prinesie, ukáže samotný čas a uplatnenie zákona v praxi. Zákon nadobudol platnosť odo dňa 01.01.2015.

NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o.

Cintorínska 3/A
811 08 Bratislava

Tel.: +421 2 20 92 12 10
e-mail: office@nitschneider.com

--------------------------------------------

[*] Príspevok z klientského newsletteru.
[**] Informácie obsiahnuté v tomto článku nie je možné považovať za právnu radu, nie sú vyčerpávajúce a nie sú určené pre žiadne konkrétne použitie.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk