10.8.2017
ID: 3775upozornenie pre užívateľov
Z väzníc sa do domáceho väzenia dostalo za jeden a pol roka šesť väzňov
Už jeden a pol roka môžu odsúdení okrem podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody žiadať aj o vykonanie zvyšku trestu v domácom väzení. Nový inštitút sa zatiaľ výraznejšie neujal. Využilo ho len šesť odsúdených. Vyplýva to z údajov, ktoré má k dispozícii ministerstvo spravodlivosti, podľa ktorého je za tým aj nezáujem odsúdených.
Inštitút premeny trestu odňatia slobody na domáce väzenie sa do praxe dostal od začiatku roka 2016 spolu s ostrou prevádzkou Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO). Mal byť jednou z možností na využitie elektronických náramkov, ktoré nakúpil štát.
Podľa údajov od probačných a mediačných úradníkov bolo od 1. januára 2016 na účely premeny trestu nariadených 43 predbežných šetrení, informoval hovorca ministerstva Peter Bubla. V rámci nich sa podľa neho skúmalo, či je možné trest domáceho väzenia vykonať vrátane technických podmienok obydlia a osobných podmienok odsúdeného.
"Z toho množstva bolo nariadených šesť premien trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia," priblížil Bubla. Príčinou toho, že nedôjde k premene trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia môžu byť podľa ministerstva reálne podmienky spôsobu života, aký dotknutí odsúdení vedú, a z toho vyplývajúce nesplnenie materiálno-technických podmienok na výkon trestu domáceho väzenia.
"Je však za tým aj nezáujem samotných odsúdených o takúto premenu alebo nesúhlas ich príbuzných, resp. osôb, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti s prítomnosťou odsúdeného v domácnosti," doplnil Bubla.
V praxi sa zatiaľ výraznejšie nepresadil ani systém ESMO za viac ako 27 miliónov eur. V prvej polovici tohto roka súdy uložili trest domáceho väzenia iba deviatim osobám. Monitorovaných bolo v tomto období celkom 23 osôb a systém bol nasadený v desiatich prípadoch na monitorovanie povinnosti zotrvať v povinnej zóne a po jednom prípade pri kontrole dodržania zákazu priblíženia k osobe, pri zákaze vzďaľovať sa z miesta trvalého pobytu a pri zákaze vstupu do zóny.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) dúfa, že projekt jej predchodcu Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) sa postupne podarí využiť. "Pevne verím, že po tom, čo budeme intenzívne pracovať aj s probačnými a mediačnými úradníkmi aj so sudcami, dokážeme postupne využívať elektronický monitoring intenzívnejšie. Ono to môže byť, samozrejme, veľmi zmyslupné," uviedla začiatkom júla.
O premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa rozhoduje na návrh, ktorý je oprávnený podať riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest. Tým sa má zamedziť zjavne neopodstatneným návrhom. O samotnej premene rozhoduje súd. Podobne ako v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa sudca rozhoduje na základe výsluchu odsúdeného.
Zdroj: TASR, 7. 8. 2017
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk
Podľa údajov od probačných a mediačných úradníkov bolo od 1. januára 2016 na účely premeny trestu nariadených 43 predbežných šetrení, informoval hovorca ministerstva Peter Bubla. V rámci nich sa podľa neho skúmalo, či je možné trest domáceho väzenia vykonať vrátane technických podmienok obydlia a osobných podmienok odsúdeného.
"Z toho množstva bolo nariadených šesť premien trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia," priblížil Bubla. Príčinou toho, že nedôjde k premene trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia môžu byť podľa ministerstva reálne podmienky spôsobu života, aký dotknutí odsúdení vedú, a z toho vyplývajúce nesplnenie materiálno-technických podmienok na výkon trestu domáceho väzenia.
"Je však za tým aj nezáujem samotných odsúdených o takúto premenu alebo nesúhlas ich príbuzných, resp. osôb, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti s prítomnosťou odsúdeného v domácnosti," doplnil Bubla.
V praxi sa zatiaľ výraznejšie nepresadil ani systém ESMO za viac ako 27 miliónov eur. V prvej polovici tohto roka súdy uložili trest domáceho väzenia iba deviatim osobám. Monitorovaných bolo v tomto období celkom 23 osôb a systém bol nasadený v desiatich prípadoch na monitorovanie povinnosti zotrvať v povinnej zóne a po jednom prípade pri kontrole dodržania zákazu priblíženia k osobe, pri zákaze vzďaľovať sa z miesta trvalého pobytu a pri zákaze vstupu do zóny.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) dúfa, že projekt jej predchodcu Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) sa postupne podarí využiť. "Pevne verím, že po tom, čo budeme intenzívne pracovať aj s probačnými a mediačnými úradníkmi aj so sudcami, dokážeme postupne využívať elektronický monitoring intenzívnejšie. Ono to môže byť, samozrejme, veľmi zmyslupné," uviedla začiatkom júla.
O premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa rozhoduje na návrh, ktorý je oprávnený podať riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest. Tým sa má zamedziť zjavne neopodstatneným návrhom. O samotnej premene rozhoduje súd. Podobne ako v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa sudca rozhoduje na základe výsluchu odsúdeného.
Zdroj: TASR, 7. 8. 2017
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk