Zaistenie majetku ako nástroj Compliance alebo prokurátor vo Vašej zasadačke

Počas uhorkovej sezóny sme mali príležitosť sledovať, čo spôsobilo väzobné stíhanie jednej známej osoby, eufemisticky nazývanej ako „kontroverzný podnikateľ“. Dokonca došlo aj k zaisteniu jeho majetku na účely trestného konania v celkovej výške 10,7 milióna eur.[1] Práve tento okamih, tak nezvyčajný v našich podmienkach trestnej justície po všetkých tých nebankovkách, si zasluhuje pozornosť.

Tento posun môže mať ďalekosiahle dôsledky pre všetkých adresátov práva, ktorí nepatria do kategórie „náš človek“. S ohľadom na predkladané zmeny v organizácii a činnosti finančnej správy je analýza tohto pohybu dôležitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Jedna lastovička síce leto nerobí, ale bolo by nemožné prehliadnuť nástup trendu, ktorý už je všade inde demokratickým a právnym štandardom.

V tomto prípade máme dve roviny jednej a tej istej veci. Prokurátor môže pristúpiť k zaisteniu majetku obvineného na účely trestného konania podľa zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov – Trestný poriadok (ďalej ako „TP“), v podobe zaistenia nároku poškodeného podľa § 50 TP, zaistenia peňažných prostriedkov podľa § 95 TP, zaistenia zaknihovaných cenných papierov podľa § 96 TP a nakoniec i k zaisteniu majetku na základe rozhodnutia cudzozemského orgánu podľa § 551 TP. Uvedené oprávnenia prokurátora sa vzťahujú aj na právnickú osobu prostredníctvom § 26 zákona č. 91/2016 Z. z. t.j. obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení.

V druhej rovine je to existencia smernice EU a Rady 2014/42 v súvislosti s návrhom zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, ktorý prešiel prvým čítaním a záhadným spôsobom ostal zaseknutý pred druhým čítaním[2]. Je to o to paradoxnejšie, že Slovenská republika mešká so zavedením tejto smernice od októbra 2015. Je tomu tak práve preto, že katalóg možností, prostredníctvom ktorých sa prokurátor môže dostať do zasadačky je stanovený tak, že medzi možnosti, skrz ktoré môže prokurátor realizovať svoju právomoc, patrí napr. zaistenie obchodného podielu, zaistenie inej majetkovej hodnoty, zaistenie náhradnej hodnoty, výkon zhabania časti majetku, zaistenie a odovzdanie veci, zaistenie a vrátenie peňažných prostriedkov na účte, či zaistenie majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty.

Táto Smernica, ktorá zavádza asset forfeiture do právnych poriadkov členských štátov, ktoré majú slúžiť na odčerpávanie ziskov z trestnej činnosti a na ochranu finančných záujmov európskych spoločenstiev, je v našich podmienkach (ne)zodpovednosti vysoko žiadúca i na základe tlaku zvonku. Jedná sa však len o predvoj v celom rade prichádzajúcich budúcich aktov na úrovni Európskej únie, ktoré postavia Slovensko pred novú realitu ochrany finančných záujmov európskych spoločenstiev, prostredníctvom trestného práva a trestnej zodpovednosti právnických osôb.

V nadväznosti na predkladaný návrh plní Finančná správa úlohy tzv. Asset Forfeiture office. V Slovenských podmienkach nejde o optimálne riešenie.[3] Preto bude úlohu dozoru opäť zohrávať prokurátor. A vďaka tomu by sa mohol objaviť v zasadačke. Ako? Prostredníctvom výkonu práv plynúcich zo zaistených vecí, pokiaľ by nedošlo k určeniu tretej osoby ako správcu. Je iróniou boja proti korupcii a stabilizácii právneho štátu, že minister spravodlivosti pristúpil k stiahnutiu tohto zákona.

Ako sa teda vyhnúť prekvapeniu v zasadačke?

V prvom rade dôsledná aplikácia niekoľkých princípov. Jedným z nich je najímanie si najlepších ľudí, ktorým nemáme hovoriť, čo majú robiť a ako to u nás funguje ale naopak, oni nám majú ozrejmiť čo a akým spôsobom máme robiť. Takýchto ľudí máme mať na dvoch miestach v rámci fungovania obchodného vzťahu. Na vstupe, kde im hovoríme frontline gatekeepers. To sú prví pracovníci, ktorí majú vstupný kontakt s vecami a procesmi. Na druhej strane sú tzv. profesional gatekeepers, t.j. hlavne nezávislí právnici, ktorí vykonávajú aktivity, ktoré sú nevyhnutné kvôli liberácii, ak už k vymáhaniu zodpovednosti dôjde. Oba tieto prvky sú základom toho, aby sme už na začiatku mali nastavené štandardy, ktoré vedú k minimalizácii rizika. Zdá sa Vám to drahé riešenie, keďže takíto ľudia musia byť adekvátne finančne ocenení? Odpoveď znie slovami bývalého námestníka Amerického Ministerstva Spravodlivosti McNultyho – „potom si skúste non- compliance...“

V druhom slede je potrebné zdržať sa tzv. omylu minimálnej straty.[4] To znamená, že svojich princípov a nastavených štandardov sa držíme počas celej doby výkonu činnosti bez výnimky. Omyl minimálnej straty spočíva totiž v tom, že pomeriava zisk a stratu z dodržania pravidla a výnimky z neho. A pokiaľ dôjde k vychýleniu z pravidla, je to väčšinou dôsledok toho, že táto strata bola vyhodnotená ako minimálna. Avšak, v dôsledku plynutia času sa často z výnimky stáva neskôr pravidlo. A tak je konečná strana presahujúca tú pôvodnú.

Treťou rovinou je existencia a uplatňovanie tzv. High Quality Compliance & Ethics System, ktorý je diferenciálne odlišný od tzv. nice to have alebo check the box. Keďže však compliance & ethics majú byť vitálnymi časťami obchodnej činnosti, hlavnú rolu zohráva kultúra. Kultúru je možné vybudovať dvomi spôsobmi – tak, že členovia organizácie súhlasia na ich participácii v spoločnosti a rozsahu aktivít, na ktorých sa dohodnú, pričom tie majú priniesť žiadúce výsledky. Pokiaľ však nie je na oboch osiach minimum súhlasu, nastupuje druhý spôsob vytvárania kultúry v podobe silového donútenia na zabezpečenie kooperácie. Profesor z MIT Edgar Schein definuje mechanizmus vybudovania kultúry prostredníctvom toho, že ľudia ani nevedia, či priority a procedúry, ktoré používajú uspejú, pretože ich nasledujú inštinktívne, skôr než nariadeným rozhodnutím. To je zárodok formovania kultúry. A kultúra svojím spôsobom je neviditeľné donútenie, ktorého overené akceptované metódy členovia používajú na riešenie problémov. Preto je podstatou efektivity High Quality Compliance & Ethics System kultúra compliance.

Túto skutočnosť si zreteľne uvedomujú aj kúsok za našimi hranicami. Nejvyšší státni zástupce ČR Pavel Zeman zdôraznil „aby si všichni uvědomili, že dopady mohou být fatální – i na české firmy mohou dopadnout jurisdikce USA nebo Británie, pokud působí na mezinárodních trzích.“[5]

Zodpovednosť a kultúra je kľúčová práve pre právnické osoby.

A preto sa môže stať, že sa na porade miesto manažéra objaví v zasadačke prokurátor. Ako sme už napísali v Architektúre transparentnosti[6], nemusí sa jednať len o slovenského prokurátora, ale vďaka internacionalizácii a europeizácii to pravdepodobne bude aj európsky prokurátor. V takom prípade pôjde však o iný druh morning meetingu, než na aký je korporátny svet na Slovensku zvyknutý.