Zaistenie nároku poškodeného v trestnom konaní
V trestnom konaní má poškodený právo uplatniť si nárok na náhradu škody a navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. V tomto smere je potrebné pripomenúť, že škoda nemusí byť vždy len majetková, ale môže ísť aj o ujmu na zdraví, morálnu či inú ujmu. Návrh môže poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Takéto konanie o nároku poškodeného na náhradu škody sa nazýva adhézne konanie a podrobne je upravené v § 287 a § 288 Trestného poriadku.
- na majetku obvineného,
- na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú účasť,
- na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený má majetkovú účasť, alebo je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra; ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby,
- na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu majetkovú účasť právnická osoba, v ktorej obvinený má majetkovú účasť, alebo je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra; ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby,
- na ostatných majetkových právach obvineného.
Rozhodnutie o zaistení nároku musí obsahovať podrobný opis majetku, resp. častí majetku, na ktorých sa zakáže obvinenému a právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1 Trestného poriadku manipulácia s týmto majetkom alebo s majetkovými právami. Hnuteľné veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol, prípadne iného štátneho orgánu, resp. u fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá vykonáva v tejto sfére podnikateľskú činnosť. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, môže byť písomne poverená takáto osoba správou nehnuteľnosti a rozhodnutie o zaistení nehnuteľnosti sa doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.
V zmysle § 50 ods. 3 Trestného poriadku na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia a dávok sociálneho zabezpečenia. V tomto smere je potrebné dodať, že zaistenie je možné napríklad aj na majetku patriacom do BSM, pokiaľ ide o zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom jedného z manželov počas trvania manželstva.
Ak súd a v prípravnom konaní prokurátor zistí, že návrh poškodeného nie je dôvodný, zamietne ho. Poškodený musí byť o zaistení jeho nároku vždy upovedomený s upozornením na dôvody, pre ktoré sa zaistenie podľa § 51 ods. 1 Trestného poriadku zruší.
V zmysle § 51 ods. 1 Trestného poriadku sa zaistenie zruší v nasledujúcich prípadoch:
- ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo o zaistení rozhodnuté,
- ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
- ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.
Proti rozhodnutiu o zaistení ako aj jeho zrušení je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk