Tento článok poskytuje základné informácie o tejto problematike podľa právnych predpisov platných a účinných v Slovenskej republike[1].

Vznik autorského práva

Ochrana autorského práva začína momentom vytvorenia diela a nevyžaduje žiadnu registráciu, povolenie k vytvoreniu diela a vzniku autorských práv. Moment vzniku autorských práv je rovnaký bez ohľadu nato, či dielo vzniklo v súvislosti s podnikaním, zamestnaním, školským projektom, alebo vo voľnom čase autora bez toho, aby tvorba diela bola plnením zmluvnej povinnosti autora. Dôvody vzniku diela však môžu značne zasiahnuť do práv autora a umožniť jeho používanie aj tretími osobami.

Zákon definuje dielo ako jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora, ktorý je objektívne vyjadrený v podobe vnímateľnej zmyslami. Pre vznik práva nie je podstatná forma vyhotovenia alebo miera dokončenia diela, nakoľko pre vznik autorského práva je relevantné len vyjadrenie v podobe vnímateľnej zmyslami. Autorské právo sa môže vzťahovať aj na časť diela, ak spĺňa zákonnú definíciu diela. Zákonná ochrana sa preto môže aplikovať napríklad nielen na ucelený niekoľko stranový dokument, ale aj na jedinú vetu alebo meno postavy uvedené v takomto literárnom diele.

Pokiaľ však samotná informácia, koncept, či myšlienka nespĺňa sama o sebe zákonnú definíciu diela, nie je chránená autorským zákonom, a to bez ohľadu nato, či je alebo nie je priamou súčasťou diela.

Za dielo by bolo možné považovať aj taký výsledok činnosti, kedy určitý subjekt použije dielo iného autora a upraví ho vlastnou jedinečnou tvorivou duševnou činnosťou. Takýmto spôsobom vznikne nové dielo spracovaním iného diela, alebo iným použitím cudzieho diela. Subjekt, ktorý spracovaním vytvoril z pôvodného diela nové dielo, je autorom tohto nového diela a má k nemu všetky práva vyplývajúce zo zákona. Autor pôvodného diela má však rovnaké práva k svojmu pôvodnému dielu a pokiaľ k použitiu došlo bez súhlasu autora, autor sa môže voči takémuto použitiu diela brániť, čo môže viesť až k príkazu zničiť novovytvorené dielo. Je preto veľmi dôležité dbať na získanie súhlasu autora cudzieho diela ešte pred jeho použitím.

Aké práva vznikajú autorovi priamo zo zákona?

Obsahom autorského práva sú dve kategórie práv:

• Výhradné osobnostné práva
• Výhradné majetkové práva

Pre obe kategórie práv platí, že patria priamo autorovi, sú neprevoditeľné a autor sa ich nemôže vzdať. Táto skutočnosť však nevylučuje situáciu, kedy buď na základe rozhodnutia autora, alebo priamo na základe zákona sú tretie osoby oprávnené dielo autora používať, resp. doňho zasahovať.

Osobnostné práva zahŕňajú práva autora na autorstvo k dielu, zverejnenie diela, označenie diela menom alebo pseudonymom autora a nedotknuteľnosť diela. Všetky osobnostné práva trvajú výlučne len počas života autora a jeho smrťou zanikajú. Vo všeobecnosti je výlučne na uvážení autora, akým spôsobom bude vykonávať svoje osobnostné práva, takže autor môže svoje dielo zverejniť kedykoľvek, alebo aj vôbec, môže ho akokoľvek označiť a je jedinou osobou, ktorá má právo do diela zasahovať, pokiaľ zákon nestanovuje v individuálne určených prípadoch inak. Týmito prípadmi sú buď súhlas autora, alebo existencia okolností prenášajúcich výkon týchto práv na iný subjekt, a to najmä prostredníctvom úpravy zamestnaneckého diela ktorú bližšie opisujeme v bode 3) nižšie.

Výhradným majetkovým právom autora je právo dielo používať a udeliť tretej osobe súhlas na jeho použitie. Pre súhlas s použitím diela sa v zákone ale aj v bežnej praxi používa všeobecne známy pojem licencia. Bližšie obsahové náležitosti licencie uvádzame v bode 4) tohto článku.

Osobitné režimy tvorby – oprávnenie používať dielo bez osobitného súhlasu autora

Zákon za autora považuje vždy len fyzickú osobu, ktorá dielo vytvorila. Táto fyzická osoba má všetky majetkové a osobnostné práva k dielu. Za určitých zákonom predpokladaných situácii však môže tretím osobám vzniknúť právo použiť dielo určitým spôsobom, a to aj bez stanovenia licenčných podmienok medzi autorom a treťou oprávnenou osobou.

Autorský zákon stanovuje špecifické oprávnenia tretím osobám v rámci tzv. osobitných režimov tvorby, ktoré zahŕňajú nasledovné kategórie diel:

• zamestnanecké dielo;
• dielo na objednávku;
• spoločné dielo;
• školské dielo.

Ad a) – Zamestnanecké dielo

Za zamestnanecké dielo sa považuje každé dielo, ktoré vytvorí zamestnanec pri plnení svojich pracovných povinností, ako aj každé dielo vytvorené v inom obdobnom vzťahu a dielo vytvorené štatutárom či iným funkcionárom v rámci právnickej osoby v súvislosti s plnením povinností danej osoby. Pri tomto type diela je zamestnávateľ oprávnený vykonávať všetky majetkové práva a v podstate aj všetky osobnostné práva autora bez toho, aby musel so zamestnancom uzatvoriť osobitnú dohodu. Bolo by totiž neprimerané umožniť autorovi diela – zamestnancovi neobmedzene rozhodovať o diele ním vytvorenom v prípade, ak je tvorba diela jeho pracovnou náplňou, za ktorú už dostáva mzdu alebo inú odmenu. Zamestnávateľ by sa tak dostal do situácie, kedy aj napriek tomu, že poskytuje zamestnancovi pracovné prostredie a potrebné prostriedky, nemá dosah na výsledky činnosti zamestnanca, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu v pracovnoprávnych (resp. obdobných) vzťahoch.

Zmena zákonnej úpravy je možná len na základe osobitnej dohody zmluvných strán uvedenej či už v pracovnej alebo inej zmluve. Pokiaľ si strany daného zmluvného vzťahu neupravili svoje práva vo vzťahu k autorskému dielu odlišne, zamestnanec nie je oprávnený používať dielo, ktoré vytvoril a ani udeliť toto právo tretej osobe. Všetky predmetné práva totiž vykonáva zamestnávateľ, ktorý môže akejkoľvek tretej osobe buď udeliť licenciu, alebo na ňu postúpiť všetky svoje práva výkonu majetkových práv. Zamestnávateľovi taktiež patrí právo dielo zverejniť, označiť dielo svojim obchodným menom a akokoľvek dielo zmeniť.

Ad b) – Dielo na objednávku

Za dielo na objednávku sa považuje dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo[2]. Zákonná úprava umožňuje objednávateľovi používať dielo na účely vyplývajúce zo zmluvy o dielo a iné použitie diela je možné len so súhlasom autora. Nakoľko určenie účelu použitia diela nie je povinnou zmluvnou náležitosťou zmluvy o dielo, v praxi môže vzniknúť situácia, kedy zmluvné strany nevedia presne vymedziť akým spôsobom je možné dielo použiť. V takejto situácii objednávateľ riskuje neoprávnené použitie diela a všetky následky s tým spojené, ktorým sa venujeme v časti 5) tohto článku. Jedným z riešení tejto situácie je uviesť v zmluve konkrétnu špecifikáciu používania diela, napríklad vo forme manuálu.

V porovnaní zákonnej úpravy diela na objednávku a zamestnaneckého diela je pozícia objednávateľa pomerne slabšia (len na účely vyplývajúce zo zmluvy o dielo) než pozícia zamestnávateľa (používanie diela bez obmedzenia), hoci v konečnom dôsledku môžu mať oba subjekty rovnaké zámery s nakladaním s daným dielom. Pozíciu objednávateľa je preto z tohto dôvodu v ideálnom prípade vhodné doplniť výslovným uvedením licenčných podmienok v zmluve o dielo.

Zároveň je dôležité podotknúť, že zhotoviteľ diela je oprávnený dielo sám použiť a umožniť používanie aj iným osobám. Ak teda napríklad fotograf vytvorí pre objednávateľa snímku scenérie podľa objednávky, je oprávnený túto snímku aj sám ďalej používať alebo ju predať inej osobe, pokiaľ sa vo vzťahu objednávateľa a fotografa neupravia autorské práva odlišne od zákona.

Výnimku z ustanovení o diele na objednávku predstavuje objednávka počítačového diela, databázy alebo kartografického diela. Pri tomto type diel sa na vzťah objednávateľa a zhotoviteľa použijú ustanovenia o zamestnaneckom diele, čo značne zlepšuje pozíciu objednávateľa. Napríklad v prípade softvéru zhotoveného na objednávku vykonáva všetky majetkové práva priamo zo zákona objednávateľ.

Ad c) – Spoločné dielo

Špecifickú úpravu obsahuje aj tzv. spoločné dielo, ktorým sa rozumie dielo vytvorené viacerými autormi pod vedením osoby, ktorá usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia diela. Zákon vo vzťahu k autorskému právu udeľuje tejto vedúcej osobe postavenie zamestnávateľa. Je však dôležité poznamenať, že proces usmerňovania a zabezpečovania musí reálne prebiehať a pre aplikáciu ustanovení o spoločnom nepostačuje, ak si zmluvné strany dohodnú takýto postup v zmluve a nebudú ho reálne dodržiavať. V prípade sporu o autorské právo táto skutočnosť značne sťažuje preukazovanie dodržania požiadaviek zákona, čím sa zhoršuje postavenie vedúcej osoby.

Ad d) – Školské dielo

Úprava školského diela sa aplikuje len na dielo vytvorené dieťaťom, žiakom alebo študentom na splnenie školských alebo študijných povinností. V zmysle zákona je táto osoba povinná udeliť škole nevýhradnú a bezodplatnú licenciu na neobchodné použitie diela. Dieťa, žiak alebo študent môže dielo aj po udelení licencie slobodne používať a udeliť toto právo aj tretej osobe.

Zmluvná ochrana autorského práva – licencia

Zákonné podmienky udelenia oprávnenia používať dielo môžu byť v praktických súvislostiach značne nejasné, odvíjajúce sa od pojmov ako „účel vyplývajúci zo zmluvy“ či „v nevyhnutnom rozsahu“. Pre používanie autorského diela je preto vždy najvhodnejším postupom formalizovať dohodu o používaní diela prostredníctvom písomnej licencie, a to či už ako súčasť inej zmluvy, alebo ako samostatný dokument.

Licenciou udeľuje autor diela súhlas na použitie diela určitým spôsobom, po určitý čas, na určitom území, v určitom vecnom rozsahu a za určitú odmenu. Pre platnosť licencie je však podstatná jediná skutočnosť, a to udelenie súhlasu autora na použitie diela určitej tretej osobe. Ak niektorá z ďalších náležitostí licencie v zmluve chýba, použije sa zákonná úprava, ktorá určuje alternatívny obsah jednotlivých náležitostí. Tieto alternatívy sú však vždy viazané na dosiahnutie účelu zmluvy, čo ako sme už vyššie uviedli, môže spôsobiť značnú neurčitosť právnych vzťahov zmluvných strán. 

Zmluvné strany licencie si môžu dohodnúť akýkoľvek spôsob použitia diela známy v čase uzavretia licenčnej zmluvy, pričom medzi spôsoby použitia patrí napríklad spracovanie diela, zaradenia diela do databázy, verejné rozširovanie diela alebo uverejnenie diela na verejnosti[3].

Územný rozsah licencie určuje územie, v rámci ktorého je nadobúdateľ licencie oprávnený dielo používať. Pokiaľ nie je územie vymedzené a pokiaľ to nie je možné určiť ani podľa účelu zmluvy, je licencia udelená na územie Slovenskej republiky.

Vecný rozsah stanovuje napríklad okruh osôb, ktorým nadobúdateľ licencie môže dielo ďalej ponúkať, alebo počet kusov vyhotovenia rozmnoženín diela, ktoré je nadobúdateľ licencie oprávnený vyhotoviť. Pokiaľ vecný rozsah nie je určený, považuje sa za obmedzený v rozsahu obvyklom pre daný spôsob použitia diela a daný druh diela.

Zákon predpokladá odplatné poskytnutie licencie, pokiaľ sa strany nedohodnú na bezodplatnom poskytnutí. V prípade, ak dohoda o odmene alebo bezodplatnosti nie je súčasťou licencie, musí odmena závisieť buď od príjmov a výnosov z licencie alebo musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela.

Doba trvania licencie môže byť zmluvnými stranami dohodnutá najdlhšie po dobu trvania samotných majetkových práv, ktoré trvajú počas života autora diela a 70 rokov po jeho smrti[4]. Používanie diela po uplynutí trvania majetkových práv nevyžaduje licenčnú zmluvu, nakoľko práva autora zanikli a dielo je možné voľne používať. Ak doba trvania nie je zmluvne určená a nie je ani určiteľná vzhľadom na účel zmluvy, licencia je udelená na dobu jedného roka.

V licencii je potrebné zohľadniť aj otázku výhradnosti a nevýhradnosti. Pokiaľ hovoríme o výhradnej licencii, žiadna iná osoba než nadobúdateľ licencie nie je oprávnená dielo používať, vrátane autora. Pri udelení nevýhradnej licencie je autor oprávnený naďalej dielo sám používať a zároveň udeliť akejkoľvek tretej osobe rovnaké oprávnenie. Je dôležité uviesť, že výhradnosť sa vzťahuje len voči konkrétnym spôsobom použitia diela, takže autor je po udelení výhradnej licencie oprávnený používať dielo akýmkoľvek spôsobom na aký nebola udelená výhradná licencia, resp. umožniť takéto použitie tretej osobe. Ak licencia otázku výhradnosti neupravuje, považuje sa za nevýhradnú.

Neoprávnené použitie diela a jeho právne dôsledky

V prípade neoprávneného použitia diela má autor, alebo nositeľ práv autora (napr. zamestnávateľ) viacero možností ochrany. Súd môže osobe, ktorá neoprávnene zasahuje do autorských práv uložiť zákaz neoprávneného zásahu do práv autora, a zároveň aj povinnosť poskytnúť ďalšie informácie o pôvodne dotknutých diel (resp. napodobenín), ako aj odstrániť, resp. zničiť všetky nedovolené rozmnoženiny a uhradiť autorovi peňažné plnenie spočívajúce (i) vo vzniknutom bezdôvodnom obohatení porušujúcej osoby, (ii) náhrade škody a (iii) nemajetkovej ujme. Zákon teda autorovi poskytuje pomerne široké možnosti nápravy, ktoré môžu mať pre porušujúcu osobu závažné následky.

Porušením zmluvných dojednaní o licencii patria autorovi rovnaké práva ako pri porušení zákona, avšak autorovi zároveň vznikajú aj práva uvedené v licenčnej zmluve ako napr. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a právo odstúpiť od licenčnej zmluvy.

Záver

Autorský zákon poskytuje relatívne stabilný základ pre ochranu autora a jeho diela v pozícii kedy autor, ako individuálna fyzická osoba, vytvorí dielo bez toho aby bolo vytvorenie diela viazané na plnenie jeho povinností voči tretím osobám. Autor vytvorením diela získava širokú škálu oprávnení, ktoré mu pomáhajú chrániť svoj majetok pred neoprávneným použitím inou osobou.

Postavenie autora sa však komplikuje v prípade, ak je dielo možné spojiť so zmluvnými záväzkami autora ako je pracovný pomer, štúdium, vytvorenie diela na objednávku inej osoby či inými povinnosťami autora. Tieto vzťahy medzi rôznymi osobami môžu značne meniť práva a povinnosti autora a presúvať rôzne oprávnenia na tretie osoby aj bez výslovného súhlasu autora.

Cieľom tohto článku bolo poskytnúť základný pohľad na autorské právo, autora, práva tretích osôb k dielu a dôsledky neoprávneného použitia diela. Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava autorského práva obsahuje mnohé ďalšie špecifiká obdobne ako praktické používanie diel môže byť viazané viacerými zmluvnými vzťahmi kde sa prelínajú rôzne práva, povinnosti a záujmy rôznych subjektov, je dôležité vyhodnocovať správne nastavenie autorsko-právnej ochrany podľa individuálnych potrieb konkrétneho autora a používateľa diela.

Správne nastavenie licenčných a iných s tým súvisiacich vzťahov je o to dôležitejšie pri podnikaní, kedy použitie cudzích diel často tvorí dôležitú súčasť činnosti podnikateľa a neoprávnené používanie môže vyvolať značné negatívne dôsledky na majetok a reputáciu podnikateľa. Rovnako negatívne môže pôsobiť aj nedostatočná ochrana diel vytvorených podnikateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Nastavenie licenčných podmienok je preto často jedným z pilierov úspešného biznisu, ktorý netreba podceňovať.