V zmysle dôvodovej správy k Zákonu sa doterajšia úprava občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a jej finančného krytia, ktorú obsahuje Atómový zákon, ukázala byť nevhodná. Zákon preto zavádza podrobnú právnu úpravu občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu pokiaľ ide o jej civilnoprávne prvky. Administratívnoprávne prvky občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu pritom zostávajú zachované v Atómovom zákone.

Právny základ občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu tvorí Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou, ktorý bol prijatý na pôde OSN dňa 21. mája 1963 (ďalej len "Viedenský dohovor"). Zákon v tejto súvislosti ustanovuje, že vo veciach občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu sa použijú vybrané ustanovenia Viedenského dohovoru. Ak zákon neustanovuje inak, na právne vzťahy zo zodpovednosti za jadrovú škodu sa vzťahujú tiež ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na vyššie uvedené Zákon výslovne odkazuje na Viedenský dohovor pokiaľ ide o definíciu jadrovej udalosti. Zákon v tejto súvislosti definuje jadrovú škodu ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s jadrovou udalosťou podľa ustanovení Viedenského dohovoru.

Zodpovednosť prevádzkovateľa

Zákon definuje prevádzkovateľa ako osobu, ktorej bolo vydané povolenie na uvádzanie do prevádzky, na prevádzku, na etapu vyraďovania jadrového zariadenia alebo na prepravu rádioaktívnych materiálov podľa príslušných ustanovení Atómového zákona.[1]

Prevádzkovateľ zodpovedá za každú jadrovú škodu, ktorá vznikla ako dôsledok jadrovej udalosti v jeho jadrovom zariadení. Prevádzkovateľ:

• však nezodpovedá za jadrovú škodu, ktorá vznikla v dôsledku jadrovej udalosti v jeho jadrovom zariadení, ktorá je priamym dôsledkom ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, občianskej vojny, povstania alebo závažnej prírodnej katastrofy výnimočného charakteru; a
• navyše sa môže úplne alebo čiastočne zbaviť povinnosti nahradiť škodu, ak preukáže, že jadrová škoda vznikla úplne alebo čiastočne následkom hrubej nedbanlivosti poškodeného vo vzťahu k následkom, obsahu a rozsahu utrpenej škody v dôsledku jeho nedbanlivostného konania alebo opomenutia alebo z konania alebo opomenutia poškodeného s úmyslom spôsobiť jadrovú škodu.

Zákon tiež výslovne uvádza, že prevádzkovateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za jadrovú škodu aj vtedy, ak prevádzkovateľ preukáže, že škoda nevznikla v príčinnej súvislosti s jadrovou udalosťou.

Ak jadrovú škodu spôsobili viacerí prevádzkovatelia, títo zodpovedajú za túto jadrovú škodu podľa Viedenského dohovoru. Pokiaľ ide o vyrovnanie medzi uvedenými prevádzkovateľmi, prevádzkovatelia zodpovedajú za jadrovú škodu podľa svojej účasti na spôsobenej škode.

Ak jadrovú udalosť spôsobil jeden prevádzkovateľ viacerými svojimi jadrovými zariadeniami, tento prevádzkovateľ zodpovedá za každé jadrové zariadenie do príslušného limitu zodpovednosti za jadrovú škodu (ďalej len "Limit"). To neplatí v prípade, kedy sa podľa Zákona viac jadrových zariadení považuje za jedno jadrové zariadenie.[2]

Uplatňovanie práva na náhradu škody

Poškodený musí uplatniť právo na náhradu jadrovej škody u prevádzkovateľa, pričom je povinný preukázať jej vznik a rozsah. Poškodený musí zároveň preukázať príčinnú súvislosť medzi  jadrovou škodou a jadrovou udalosťou.

Ak poškodený, ktorým je fyzická osoba, zomrie alebo poškodený, ktorým je právnická osoba, zanikne s právnym nástupcom, vyššie uvedené pravidlo sa primerane vzťahuje na dediča alebo právneho nástupcu poškodeného.

Právo na náhradu jadrovej škody:

• sa premlčí, ak poškodený alebo jeho dedič, alebo právny nástupca, ktorý utrpel jadrovú škodu, neuplatní právo na jej náhradu do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel alebo mohol sa dozvedieť o jadrovej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá; a
• zanikne, ak sa neuplatní najneskôr do desiatich rokov odo dňa jadrovej udalosti, v dôsledku ktorej vznikla jadrová škoda (ďalej len "Jadrová udalosť").

Limity zodpovednosti prevádzkovateľa

Prevádzkovateľ zodpovedá za každú Jadrovú udalosť počas uvádzania do prevádzky a počas prevádzky každého jadrového zariadenia:

• s jadrovým reaktorom alebo jadrovými reaktormi slúžiacimi na energetické účely najviac do 300.000.000 EUR a slúžiacimi výlučne na vedecké, pedagogické alebo výskumné účely najviac do 185.000.000 EUR;
• na nakladanie s jadrovými materiálmi, na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom alebo na skladovanie, úpravu, spracovanie rádioaktívnych odpadov najviac do 185.000.000 EUR.

V prípade Jadrovej udalosti v etape vyraďovania každého vyššie uvedeného jadrového zariadenia, prevádzkovateľ zodpovedá za každú Jadrovú udalosť najviac do 185.000.000 EUR.

Pokiaľ ide o každú Jadrovú udalosť pri každej preprave rádioaktívnych materiálov, prevádzkovateľ zodpovedá najviac do 185.000.000 EUR.

Finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu

Prevádzkovateľ je povinný kryť svoju zodpovednosť za jadrovú škodu do príslušného Limitu poistením alebo finančnou zábezpekou (ďalej len "Finančné krytie"). Zákon pritom výslovne ustanovuje, že na finančnú zábezpeku nemôžu byť použité verejné prostriedky.

Finančnou zábezpekou môže byť najmä banková záruka poskytnutá bankou alebo na tento účel vinkulovaná výplata vkladu v banke.

Finančné krytie môže byť zabezpečované v plnom rozsahu poistením alebo v plnom rozsahu finančnou zábezpekou, alebo aj ich kombináciou. Vždy však musí byť splnená podmienka celkového Finančného krytia najmenej do príslušného Limitu.

Finančné krytie musí kryť zodpovednosť prevádzkovateľa za jadrovú škodu:

• pre všetky jadrové zariadenia alebo pre všetky prepravy rádioaktívnych materiálov tak, aby bola splnená podmienka krytia najmenej do príslušného Limitu pre každú jadrovú udalosť (i) v každom jadrovom zariadení s následkom jadrovej škody; alebo (ii) pri každej preprave rádioaktívnych materiálov s následkom jadrovej škody;
• samostatne pri uvádzaní do prevádzky, samostatne pre prevádzku jadrového zariadenia, samostatne pre etapu vyraďovania jadrového zariadenia a samostatne pre prepravu rádioaktívnych materiálov.[3]

Finančné prostriedky poskytnuté z Finančného krytia musia byť poskytnuté výlučne na účely náhrady jadrovej škody. Tieto finančné prostriedky nemožno použiť na náhradu škody vzniknutej (i) na jadrovom zariadení alebo na akomkoľvek majetku nachádzajúcom sa na pozemku tohto jadrového zariadenia, ktorý sa používa alebo sa má používať v súvislosti s týmto jadrovým zariadením; alebo (ii) na dopravnom prostriedku, ktorý v čase udalosti prepravoval rádioaktívny materiál, ktorý túto udalosť spôsobil.

V nadväznosti na vyššie uvedené Zákon ustanovuje pravidlá na preukazovanie Finančného krytia. Prevádzkovateľ musí pritom predložiť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len "Úrad") písomný doklad o zabezpečení Finančného krytia podľa Zákona najneskôr do 15. januára 2016.

Sankcie

Úrad uloží prevádzkovateľovi pokutu od 100.000 EUR do 1.000.000 EUR v prípade, že prevádzkovateľ:

• si nesplní povinnosť kryť svoju zodpovednosť za jadrovú škodu do príslušného Limitu poistením alebo finančnou zábezpekou; alebo
• poruší zákaz uvádzať do prevádzky, prevádzkovať a vyraďovať jadrové zariadenie alebo prepravovať rádioaktívne materiály bez Finančného krytia do príslušného Limitu.

V prípade, že prevádzkovateľ si nesplní svoju oznamovaciu povinnosť voči Úradu (týkajúcu sa oznámenia podstatných zmien vo finančnej zábezpeke, zmien limitu poistného plnenia alebo finančnej zábezpeky a pod.), Úrad uloží prevádzkovateľovi pokutu od 5.000 EUR do 20.000 EUR.

Úrad môže uložiť vyššie uvedené pokuty najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Ak prevádzkovateľ nevykoná v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré prevádzkovateľovi bola uložená pokuta, prevádzkovateľovi možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty, ktorú možno uložiť.

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

Pri ukladaní pokuty a určení jej výšky sa musí prihliadať najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup prevádzkovateľa pri odstraňovaní následkov nedostatkov a na prijaté opatrenia. Na konanie Úradu o uložení pokuty sa použijú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku v znení neskorších predpisov.

JUDr. Ján Augustín

PRK Partners s.r.o.

Hurbanovo námestie 3
811 06 Bratislava 1

Tel.: +421 232 333 232
Fax: +421 232 333 222
e-mail: bratislava@prkpartners.com

 

-------------------------

[*] Tento článok má iba informatívnu povahu a za žiadnych okolností nemôže byť považovaný za právnu radu.

[1] Okrem povolenia na prevádzku úložísk v zmysle § 2 písm. q) Atómového zákona v znení zákona č. 143/2013 Z. z.
[2] Predpokladom čoho je, aby pre tieto jadrové zariadenia bol schválený spoločný vnútorný havarijný plán v zmysle Atómového zákona.
[3] To neplatí pri preprave rádioaktívnych materiálov, ak ten istý prevádzkovateľ je zároveň držiteľom povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov a zároveň sú splnené ďalšie podmienky v zmysle Zákona.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk