Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu

Dňa 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Predmetným zákonom bola implementovaná do slovenského právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady o krízovom manažmente. Vzhľadom na to, že uvedený zákon je pomerne rozsiahly, prinášame na tomto mieste len základné informácie o zmenách.

Hlavnou úlohou zákona je úprava riešenia krízových situácií, v ktorých sa ocitnú finančné inštitúcie, ako sú najmä banky, pobočky zahraničných bánk a obchodníci s cennými papierni.

Na základe uvedeného zákona vzniká Národný fond pre riešenie krízových situácií, do ktorého majú povinnosť prispievať banky (ako aj pobočky zahraničných bánk) a obchodníci s cennými papiermi, a z ktorého budú následne financované prípadné riešenia ich krízových situácií. Rovnako vzniká Rada pre riešenie krízových situácií, ktorá rozhoduje o opatreniach a vykonáva právomoci na riešenie krízových situácií vybraných finančných inštitúcií.

Systém krízového manažmentu:

Systém krízového manažmentu finančnej inštitúcie je zložený z troch fáz. V prvej sa upravuje príprava a prevencia, keď zákon ukladá finančným inštitúciám mať pripravené plány ozdravenia, ak by sa dostali do zlej finančnej situácie. V druhej fáze zákon stanovuje možnosť intervencie v prípade počiatočných problémov. Tretia etapa hovorí o krízových opatreniach v prípade, ak je nevyhnutné zachrániť už upadajúcu inštitúciu a neexistujú žiadne iné riešenia ozdravenia v primeranom čase.

Rezolučné konanie:

Rezolučné konanie predstavuje nový typ konania, ktorého cieľom je zabezpečiť reštrukturalizáciu finančnej inštitúcie, ktorá sa dostane do problémov z dôvodu nesolventnosti. V prípade, ak to vyžaduje verejný záujem, je rezolučné konanie uprednostnené pred vstupom finančnej inštitúcie do konkurzného konania. Výhodou rezolučného konania by mal byť najmä jeho rýchlejší priebeh.

Rezolučné nástroje:

Kapitalizácia (Bail–in): Bail-in predstavuje jeden z nástrojov riešenia krízovej situácie, ktorý umožňuje rekapitalizovať inštitúciu na pokraji bankrotu bez použitia peňazí daňovníkov. Namiesto štátnej pomoci sa po použití akcií vlastníkov inštitúcie, nepoistení veritelia a držitelia dlhopisov rozhodnú niesť zvyšné náklady tak, že ich pohľadávky sa zmažú alebo budú konvertované na základné imanie (t.j. stanú sa majiteľmi danej inštitúcie). Vďaka tomuto procesu je možné zachrániť inštitúciu pred krachom a zachrániť majetok klientov a operácie danej inštitúcie. Bail–in je opakom pôvodného modelu Bail–out, ktorý spočíval v ozdravovaní bánk najmä za použitia verejných prostriedkov.

Opatrenia prevodu majetku (na súkromnú osobu, na preklenovaciu inštitúciu, na správcu aktív): Pri použití rezolučných opatrení prevodu majetku dochádza v záujme zachovania kritických funkcií upadajúcej inštitúcie k prevodu jej majetku alebo časti majetku a určitých pasív tejto inštitúcie na iné subjekty. Výsledkom použitia opatrení prevodu tak môže byť rozdelenie pôvodnej inštitúcie na „dobrú" časť, ktorá funguje ďalej ale už vo vlastníctve a správe iného subjektu a „zlú" časť, ktorá vstúpi do konkurzného konania. Naopak, výsledkom opatrenia kapitalizácie (Bail-in) je zachovanie pôvodnej inštitúcie, ale s inou vlastníckou štruktúrou a menšou bilančnou sumou v dôsledku odpisu strát.