Konečný užívateľ výhod – legálna definícia

Tzv. konečného užívateľa výhod definuje zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (,,zákon 297/2008“),  pričom vo väčšine prípadov ide o  fyzickú osobu, ktorá:

• má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa
• má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena
• ovláda právnickú osobu iným spôsobom
• má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti.

Legálna definícia vychádza, resp. nadväzuje na definíciu konečného užívateľa výhod uvedenú v článku 3 bod 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849[1] (,,AML smernica“).

AML smernica zaviedla povinnosť registrovať konečného užívateľa výhod spoločnosti do osobitného registra, resp. povinnosť sprístupniť tieto údaje oprávneným osobám, pričom členské štáty sú povinné implementovať túto smernicu do ich právnych poriadkov za účelom predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

Podľa odseku 2 ustan. §6a zákona 297/2008 platí, že ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a) zákona, za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu.

Formulácia  AML smernice sa javí byť v tomto smere prísnejšia resp. precíznejšia, keď  ustanovuje, že člen vrcholového manažmentu môže byť určený za konečného užívateľa výhod až po vyčerpaní všetkých možných prostriedkov, a zároveň za predpokladu, že neexistujú dôvody na pochybnosti, že neexistuje žiadna osoba určená podľa vyššie uvedených kritérií, alebo naopak, ak existujú pochybnosti, že osoba určená podľa týchto kritérií je konečným užívateľom výhod.

AML smernica zároveň  ustanovuje, že požiadavky AML smernice sa nevzťahujú na  emitentov cenných papierov/spoločnosti kótované na regulovanom trhu, ktoré podliehajú požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právom Únie alebo podliehajú rovnocenným medzinárodným normám, ktoré zabezpečujú primeranú transparentnosť informácií o vlastníctve[2].

U spoločností, ktoré sú kótované na regulovanom trhu sú totiž informácie o ich vlastníckej štruktúre zverejňované na webových sídlach emitentov resp. relevantné informácie o emitentoch zverejňuje aj samotná burza, a teda zverejňovanie v osobitných registroch konečných užívateľov výhod by bolo duplicitné.

Zápis konečného užívateľa výhod  do Obchodného registra Slovenskej republiky

Od 1.11.2018 sa do Obchodného registra Slovenskej republiky popri iných zapisovaných údajoch o spoločnosti zapisujú aj údaje o konečnom užívateľovi výhod.

Ako uvádza dôvodová správa k zákonu č. 52/2018, navrhovanou úpravou sa zabezpečila transpozícia článku 30 IV. AML Smernice, ktorá vyžaduje, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty mali povinnosť získať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o svojom konečnom užívateľovi výhod a členský štát má zabezpečiť uchovávanie týchto informácií v niektorom z centrálnych registrov členského štátu.

Právna úprava zákona obchodnom registri je pomerne stručná:

,,Do obchodného registra sa pri právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo rovnocenných medzinárodných noriem, ani subjektom zapísaným v registri partnerov verejného sektora, zapisujú aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod.“

Z tejto formulácie je zrejmé, že povinnosť registrovať údaje o konečnom užívateľovi výhod v Obchodnom registri Slovenskej republiky sa nevťahuje na:

• Subjekty verejnej správy
• Emitentov cenných papierov
• Subjekty zapísané v registri partnerov verejného sektora
  

Všetky ostatné subjekty zapísané do Obchodného registra Slovenskej republiky sú povinné do konca kalendárneho roka 2019 podať návrh na zápis konečného užívateľa výhod do Obchodného registra Slovenskej republiky[3].

Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa  nezapisujú do verejnej časti Obchodného registra Slovenskej republiky, a teda sú dostupné iba pre subjekty, ktorým toto právo vzniká priamo zo zákona.

Zápis konečného užívateľa výhod v Registri partnerov verejného sektora

Povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod subjektov, ktoré obchodujú so štátom[4] zaviedol v Slovenskej republike zákon o registri partnerov verejného sektora[5]. Proces identifikácie konečného užívateľa výhod resp. postup ako k identifikácii tej – ktorej osoby ako konečného užívateľa výhod došlo, musí byť zachytený v tzv. verifikačnom dokumente, ktorý sa obligatórne prikladá ako príloha k návrhu na zápis spoločnosti do registra partnerov verejného sektora. Registrový súd návrh preskúmava, a až následne po materiálnom preskúmaní návrhu a jeho príloh vykoná zápis spoločnosti do registra partnerov verejného sektora.

Verifikačný dokument je verejne dostupný v príslušnom registri,  údaje o konečnom užívateľovi výhod sa v zmysle zákona o registri partnerov verejného sektora zverejňujú, a teda dohľadať si údaje o konečnom užívateľovi výhod partnera verejného sektora môže ktokoľvek.

Podľa zákona o registri partnerov verejného sektora v znení účinnom do 31.10.2019 platilo, že pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo spoločnosťou, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi, sa do registra partnerov verejného sektora zapisovali namiesto konečných užívateľov štatutárny orgán a členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. To však  neplatilo, ak mala akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti podľa predchádzajúcej vety; v takom prípade sa do registra zapisoval konečný užívateľ výhod.

Od 1.11.2019 však došlo k zjednodušeniu. Ako uvádza dôvodová správa v k zákonu č. 52/2018, ktorým bola zmena zavedená, dochádza k vypusteniu nadbytočnej ,,výnimky z výnimky“ pre zápis emitentov cenných papierov v prípade, ak oprávnená osoba identifikuje v rámci emitenta cenných papierov fyzickú osobu s hospodárskym prospechom 25%.

Podľa súčasného znenia zákona (znenie účinné od 1.11.2019) teda platí, že v prípade, že ovládajúcou osobou partnera verejného sektora je emitent cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, do registra partnerov verejného sektora sa zapíše vrcholový manažment partnera verejného sektora. Teda v prípade ovládajúcej osoby – emitenta už na účely registrácie v registri partnerov verejného sektora nedochádza k odkrývaniu vlastníckej štruktúry tohto emitenta.

Vyššie uvedené znenie zákona je kompromisom medzi zákonodarcom a niektorými subjektmi[6], ktorí v rámci pripomienkového konania k zákonu č. 52/2018 navrhovali, aby spoločnosť, ktorá je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo spoločnosť, ktorú emitent majetkovo ovláda (teda dcérska spoločnosť emitenta) nepodliehala povinnosti registrácii v  registri partnerov verejného sektora.

Za súčasného právneho stavu teda platí, že spoločnosť, ktorá je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu nemá povinnosť podať návrh na zápis konečného užívateľa výhod do Obchodného registra Slovenskej republiky, avšak v prípade, že chce obchodovať so štátom, resp. v prípade, že sú splnené podmienky dané zákonom o registri partnerov verejného sektora, je spoločnosť, napriek tomu, že je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, povinná zabezpečiť svoju registráciu v registri partnerov verejného sektora, pričom do tohto registra sa namiesto skutočných užívateľov výhod zapíše štatutárny orgán resp. členovia štatutárneho orgánu spoločnosti.

Skupina spoločností a registrácia  konečného užívateľa výhod v členských štátoch

V praxi pri uplatňovaní a aplikácii AML smernice a súčasnej aplikácii právnych predpisov jednotlivých členských štátov dochádza k situácii, že tá istá fyzická osoba je ako konečný užívateľ výhod zapísaná v niekoľkých registroch jednotlivých členských štátov Európskej únie. V závislosti od konkrétnej legislatívy toho – ktorého štátu sú údaje o tejto osobe verejne dostupné alebo nie.

Môže však tiež dôjsť aj  k situácii, že v rámci tej istej skupiny spoločností, kde na konci reťazca  vlastníckej štruktúry je niekoľko fyzických osôb s rôznou veľkosťou ich podielov bude v jednom členskom štáte Európskej únie takáto osoba považovaná za konečného užívateľa výhod, avšak v inom štáte už nie, pretože v zmysle čl. 3 AML smernice sú členské štáty oprávnené vo svojich národných poriadkoch stanoviť aj hranicu nižšiu ako 25 %, ktorá bude rozhodujúca pri posudzovaní veľkosti hospodárskeho prospechu a pod.

Ďalším zaujímavým aspektom pri skupine spoločností je skutočnosť, že AML smernica síce vylučuje zo svojej pôsobnosti emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, avšak takáto výnimka nie je explicitne ustanovená pre dcérske spoločnosti týchto emitentov cenných papierov.

Podobne aj slovenská právna úprava tzv. emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu nezaväzuje povinnosťou registrovať údaje o konečných užívateľoch výhod v Obchodnom registri Slovenskej republiky, avšak tejto povinnosti nezbavuje spoločnosti, ktoré sú takýmto emitentom cenných papierov ovládané.

Sankcie v prípade uvedenia  nesprávnych údajov o konečných užívateľoch výhod

Sankciou za nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do Obchodného registra je pokuta, ktorá môže byť uložená osobe oprávnenej konať  v mene právnickej osoby  a to až do výšky 3 310,- Eur. Rovnaká pokuta  hrozí aj v prípade, že právnická osoba v návrhu  na zápis uvedie nepravdivé údaje.

Je zrejmé, že správne určenie konečného užívateľa výhod nemusí byť úplne jednoduchou úlohou. Zatiaľ čo zákon o registri partnerov verejného sektora zodpovednosť kladie na ramená advokátov, daňových poradcov či notárov, v prípade registrácie konečných užívateľov výhod do Obchodného registra Slovenskej republiky osoba oprávnená konať za právnickú osobu (väčšinou konateľ spoločnosti) môže túto úlohu podľa zákona uskutočniť sám.



Masnyk Legal s.r.o.

Ťahanovské riadky 25
040 01 Košice

Tel:  +421 55 72 87 274
Fax : +421 55 72 87 276
email: office@masnyklegal.sk
________________________________________
[1] Smernica bola zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)  2018/843 zo dňa 30.05.2018, jej konsolidované znenie je k dispozici >>> tu.

[2] Čl. 3 bod 6 písm. a) AML smernice

[3] S účinnosťou od 1.11.2019 sa na tieto návrhy nevzťahuje lehota 2 pracovných dní na vykonanie zápisu. Súdom sa poskytla lehota na vybavenie tejto agendy až do 30.6.2020, avšak povinné subjekty sú povinné návrh podať do 31.12.2019

[4] Zákon 315/2016 ustanovuje výnimky pre subjekty, ktoré nie sú povinné registrovať sa v registri partnerov verejného sektora aj keď obchodujú so štátom, ich analýza však nie je predmetom tohto článku

[5] Zákon č. 315/2016 o registri partnerov verejných sektorov v znení neskorších predpisov

[6] Napr. Klub 500


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk