Získavanie potrebných informácií týkajúcich sa začatia takýchto konaní je už v súčasnosti vďaka značne rozvinutej informatizácii spoločnosti možné aj bez časovo náročnejšieho rešeršu právnych predpisov. Mnohé informácie sú totiž zvyčajne uverejnené na webovej stránke obce. Obec vykonáva pôsobnosť všeobecného stavebného úradu, prípadne iného príslušného orgánu verejnej správy majúceho postavenie špeciálneho stavebného úradu.

V mnohých prípadoch sú informácie dostupné v prehľadne usporiadaných zoznamoch spolu so štandardizovanými formulármi návrhov na začatie príslušných konaní. Záujemcovi o vydanie rozhodnutia postačuje vytlačiť si formulár, vyplniť ho a doložiť všetku obcou požadovanú dokumentáciu a doklady. V mnohých prípadoch však takto osoba, ktorá žiada o vydanie príslušného rozhodnutia podľa stavebného zákona, spoliehajúc sa v dobrej viere na pravdivosť informácií zverejnených na webovej stránke obce podstupuje zbytočnú administratívnu záťaž a obstaráva si rôzne vyjadrenia, stanoviská a iné obdobné doklady, ktorých povinnosť predloženia nemusí mať oporu v právnych predpisoch.

Jedným z takýchto dokladov sú niekedy aj záväzné stanoviská obce k investičnej činnosti (prípadne inak označené vyjadrenia obce k stavebnej činnosti), ktorá by sa mala uskutočniť na jej území, ktorých predložením obec podmieňuje vydanie príslušného rozhodnutia podľa stavebného zákona. Z tohto hľadiska sa v zásade možno stretnúť s troma kategóriami obcí:

a) obce, ktoré požadujú predloženie záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti k akémukoľvek konaniu uskutočňovanému obcou ako (všeobecným) stavebným úradom;
b) obce, ktoré požadujú predloženie záväzného stanoviska len k niektorému konaniu uskutočňovanému obcou ako (všeobecným) stavebným úradom (zvyčajne územné konanie); a
c) obce, ktoré predloženie predmetného záväzného stanoviska vôbec nepožadujú, a to k žiadnemu konaniu uskutočňovanému obcou ako (všeobecným) stavebným úradom.

Na stručnú analýzu problematiky vydávania záväzných stanovísk obcí k investičnej činnosti upriamujeme našu pozornosť v ďalšom texte tohto článku.  

Vo všeobecnosti k povahe záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti

Záväzné stanovisko obce k investičnej činnosti spadá do kategórie záväzných stanovísk, ktorých legálna definícia je na účely konaní podľa stavebného zákona obsiahnutá v § 140b ods. 1 stavebného zákona.    

Stavebný zákon záväzné stanovisko vymedzuje ako „stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise“. Vo vete nasledujúcej po tejto definícií stavebný zákon upriamuje pozornosť na jeho rozhodujúcu vlastnosť naznačenú už v označení tohto inštitútu, a to jeho záväznosť.

Dotknutý orgán v ňom záväzným spôsobom vyjadruje svoj názor k stavebnému zámeru z hľadiska určitého chráneného záujmu. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán príslušný na konanie a vydanie rozhodnutia podľa stavebného zákona záväzný, je povinný ho rešpektovať, vychádzať z neho a bez jeho zosúladenia s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Záväzné stanovisko (vrátane záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti) nie je samostatným rozhodnutím, ktoré by priamo zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Má povahu len tzv. podkladového správneho úkonu, na základe ktorého sa vydáva určitý meritórny individuálny správny akt v konaní podľa stavebného zákona (napr. rozhodnutie o umiestnení stavby). Inými slovami, súhlasné záväzné stanovisko (s určitým stavebným zámerom) neoprávňuje žiadateľa takúto činnosť uskutočniť. Toto oprávnenie žiadateľ nadobudne až na základe príslušných právoplatných rozhodnutí ako rozhodnutie o umiestnení stavby v spojení so stavebným povolením, pre ktorých vydanie môže byť určité záväzné stanovisko podkladom.  

Vzhľadom na imperatív záväznosti je však nepochybné, že záväzné stanovisko je spôsobilé sa citeľne dotknúť práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá zamýšľa uskutočniť stavbu, keďže jeho (negatívny) výrok nevyhnutne prejudikuje výrok samotného meritórneho rozhodnutia a znemožňuje realizáciu navrhovaného stavebného zámeru. Môžeme teda tvrdiť, že za určitých okolností môže už vo veci samej fakticky predbežne rozhodnúť obec na základe svojho záväzného stanoviska k investičnej činnosti predtým, než je vôbec podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia príslušného orgánu vo veci samej.

Aj keď záväzné stanovisko obce k investičnej činnosti nie je ako výsledok inej formy činnosti verejnej správy vydávané v správnom konaní uskutočňovanom podľa správneho poriadku[2], aj na jeho vydávanie (§3 ods. 7 správneho poriadku) sa vzťahujú všetky základné zásady administratívneho konania vyjadrené v § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku[3]. Na tomto mieste však musíme konštatovať, že v mnohých prípadoch sa kvalitatívne požiadavky vyplývajúce z týchto princípov a zásad do obsahu záväzných stanovísk obcí k investičnej činnosti nepremietajú. Často sú nepresvedčivé, úplne opomínajú odôvodnenie, prípade je ich odôvodnenie nedostatočné, zmätočné, čo má za následok ich nepreskúmateľnosť a nemožnosť zistenia, ako bol preskúmaný dotknutý chránený záujem.

Nezriedka je ich obsah v rozpore s hmotnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v ktorom  sa aplikácia a výklad majú odzrkadliť.

Obec ako subjekt oprávnený vydávať záväzné stanoviská

Z legálnej definície záväzného stanoviska vyplýva, že oprávnenie vydať záväzné stanovisko, ktoré sa má použiť na účely konania podľa stavebného zákona (vrátane záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti), prináleží len subjektu, ktorý má postavenie tzv. dotknutého orgánu. Podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona za dotknutý orgán sa považujú nasledovné subjekty:

a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí;
b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty;
c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Vo vzťahu k hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave a mestu Košice stavebný zákon v § 140a ods. 2 osobitne vymedzuje dotknutý orgán, keď jeho postavenie priznáva alternatívne buď mestskej časti, ak podľa Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva kompetencie stavebného úradu hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (alebo Štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice), alebo opačne, ak kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť. Táto špeciálna definícia reflektuje osobitné postavenie mestských častí Bratislavy a Košíc, ktoré majú postavenie obce v rozsahu, v ktorom im zákon alebo štatút zveruje výkon územnej samosprávy alebo preneseného výkonu štátnej správy[4].

V súčasnosti podľa čl. 67 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva pôsobnosť stavebného úradu mestská časť, a teda postavenie dotknutého orgánu prináleží samotnému hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave; v prípade Košíc bola pôsobnosť stavebného úradu ponechaná mestu Košice (§ 48 Štatútu mesta Košice) a postavenie dotknutého orgánu prináleží jeho mestským častiam.

K postaveniu dotknutého orgánu dopĺňame, že v konaniach podľa stavebného zákona má postavenie odlišné od účastníka konania, nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností, na ktorých by mohol byť rozhodnutím stavebného úradu dotknutý alebo ktoré sú predmetom konania. Jeho úlohou je chrániť verejné záujmy, ktoré sa nachádzajú už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu. Za týmto účelom uplatňuje práva, ktoré sú mu priznané v § 140a ods. 3 stavebného zákona, t.j. právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b stavebného zákona, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa stavebného zákona.  

Je zrejmé, že obec má oprávnenie vydať akékoľvek záväzné stanovisko na účely konaní podľa stavebného zákona výlučne len v prípade, ak súčasne napĺňa znaky pojmu dotknutý orgán.

Postavenie dotknutého orgánu môže mať obec v nasledovných prípadoch:

1. Obec ako dotknutý orgán chrániaci záujmy uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona

Katalóg záujmov vymedzených v § 126 ods. 1 stavebného zákona je obsiahly.  Postihuje predovšetkým záujmy ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia, zdravia ľudí, záujmov hospodárskeho charakteru a pod. Príslušné orgány zodpovedné za ochranu týchto verejných záujmov vrátane oprávnenia vydávať záväzné stanovisko v konaniach podľa stavebného zákona sú určené a upravené v osobitných právnych predpisoch[5]. V mnohých prípadoch je orgánom verejnej správy zodpovedným za špecifické odbory a činnosti pri ochrane týchto verejných záujmov aj obec.

Napríklad podľa § 17 ods. 1 písm. a)  zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ovzduší“) súhlas orgánu ochrany ovzdušia je potrebný na vydanie rozhodnutí o umiestnení stavieb veľkých zdrojov a stredných zdrojov, rozhodnutí o povolení stavieb veľkých zdrojov a stredných zdrojov a malých zdrojov vrátane ich zmien a rozhodnutí na ich užívanie; tento súhlas je záväzným stanoviskom. V zmysle § 27 ods. 1 písm. c) zákona o ovzduší obec ako orgán ochrany ovzdušia pri prenesenom výkone štátnej správy v oblasti ochrany ovzdušia vydáva súhlas (záväzné stanovisko) pre malé zdroje podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o vzduší, a teda má postavenie dotknutého orgánu podľa stavebného zákona v stavebnom konaní, v konaní o povolení užívania stavby a v konaní o povolení zmeny týkajúcich malých zdrojov znečistenia ovzdušia. 

Právna úprava vydávania záväzných stanovísk obcou ako dotknutým v prípadoch, v ktorých je povolaná uplatňovať záujmy chránené osobitnými právnymi predpismi uvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona v súčasnosti nevyvoláva závažné problémy pri jej výklade a aplikácii, a to aj z dôvodu, že osobitné právne predpisy výslovne určujú aj konkrétne druhy konaní podľa stavebného zákona, pre účely ktorých sa má záväzné stanovisko uplatňovať.

V súvislosti s postavením obce ako dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. a) zdôrazňujeme skutočnosť, že obec v tomto postavení vydáva záväzné stanoviská v zásade v rámci preneseného výkonu štátnej správy v príslušnej oblasti spoločenských vzťahov, a aj z tohto dôvodu nemôže obec na základe § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona odvodzovať svoje postavenie dotknutého orgánu vo vzťahu k vydávaniu záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti.

2. Obec ako dotknutý orgán v prípade, ak nie je stavebným úradom

Podľa § 127 stavebného zákona pôsobnosť (všeobecného) stavebného úradu vykonáva obec, v ktorej územnom obvode sa má stavba alebo opatrenie uskutočniť, a to ako prenesený výkon štátnej správy. Zmienené pravidlo však neplatí univerzálne. Stavebný zákon upravuje prípady, keď výkon pôsobnosti stavebného úradu prináleží špeciálnemu stavebnému úradu, prípadne vojenskému alebo inému stavebnému úradu (§ 121 stavebného zákona) alebo inému orgánu verejnej správy (napr. § 117b stavebného zákona). Taktiež prichádza do úvahy možnosť atrahovania si právomoci stavebného úradu okresným úradom v sídle kraja pri jednotlivých technicky náročných alebo neobvyklých stavbách alebo pri opatreniach s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie v ich okolí.

Ak by obec na základe niektorej z výnimiek predpokladaných stavebným zákonom nemala postavenie stavebného úradu a konanie podľa stavebného zákona by sa týkalo pozemku alebo stavby na jej území (s výnimkou stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty), tak jej ex lege prináleží postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona s oprávneniami podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona (vrátane oprávnenia podávať záväzné stanovisko).

Imanentným znakom pojmu akéhokoľvek záväzného stanoviska je v zmysle jeho legálnej definície  úprava príslušného správneho úkonu ako záväzné stanovisko v osobitnom právnom predpise. V prípade obce je jediným osobitným predpisom, ktorý pripúšťa (upravuje), vydávanie záväzného stanoviska a súčasne sa nejedná o prípad spadajúci pod právnu reguláciu obsiahnutú v § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, zákon o obecnom zriadení[6].   

Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis,  vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci. Pre záväzné stanovisko obce k investičnej činnosti je teda charakteristické, že jeho vydávanie spadá do výkonu originárnej samosprávnej pôsobnosti obce.

Predmetné ustanovenie však samo o sebe neoprávňuje obec na vydávanie záväzného stanoviska k investičnej činnosti pre účely konaní podľa stavebného zákona. Je však jediným ustanovením osobitného právneho predpisu, od ktorého obce v spojení s § 140a a § 140b stavebného zákona, prípadne inými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení[7] v súčasnosti odvádzajú svoje oprávnenie vydávať záväzné stanoviská pre účely konaní podľa stavebného zákona. 

Na rozdiel od záväzných stanovísk vydávaných dotknutými orgánmi podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, závažným nedostatkom právnej úpravy vo vzťahu záväzným stanoviskám obce k investičnej činnosti (a hlavným zdrojom problémom pri jej výklade a aplikácií) je skutočnosť, že zákon o obecnom zriadení len konštatuje oprávnenie obce na ich vydávanie. Absentuje však špecifikácia rozhodnutí alebo správnych alebo iných konaní, pre účely ktorých by malo byť záväzné stanovisko obce k investičnej činnosti vydávané, ani bližšia identifikácia záujmov, ktorým by sa ním mala poskytovať ochrana.

Subsidiárne sa môžeme opierať len o § 140a ods. 4 stavebného zákona. V tejto súvislosti poukazujeme na paradox súdnej praxe. Súdy na jednej strane bezvýhradne akceptujú oprávnenie obcí vydávať záväzné stanovisko k investičnej činnosti na základe § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení aj napriek uvedeným nedostatkom tejto právnej úpravy. Na druhej strane v prípade iných dotknutých orgánov zaujali stanovisko, že zo znenia § 140a a § 140b stavebného zákona nie je možné vyvodiť oprávnenie podávať záväzné stanoviská, pokiaľ osobitný právny predpis výslovne neupravuje postavenie určitého subjektu ako dotknutého orgánu pre konkrétny druh konania podľa stavebného zákona (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžp/1/2013 zo dňa 18.7.2013). 

V prípade uskutočňovania konania o povolení stavby alebo jej zmeny špeciálnym stavebným úradom dávame do pozornosti aj osobitný druh záväzného stanoviska podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, ktorého vydanie prináleží obci v prípade, ak by inak mala postavenie miestne príslušného (všeobecného) stavebného úradu, resp. miestne príslušného orgánu územného plánovania. Predmetom tohto záväzného stanoviska je:

a) overenie dodržania podmienok ustanovených v územnom rozhodnutí, ak sa územné rozhodnutie nevydáva[8];
b) overenie dodržania zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívania územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

Súhlasné záväzné stanovisko je podmienkou vydania stavebného povolenia alebo povolenia zmeny stavby.  

3. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, mesto Košice alebo ich mestská časť ako dotknutý orgán v prípade, ak nie je stavebným úradom

Ako uvádzame vyššie, na základe špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v § 140a ods. 2 stavebného zákona má vždy postavenie dotknutého orgánu hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo mesto Košice, ak stavebným úradom je ich mestská časť alebo naopak. Pre ich postavenie dotknutého úradu platí primerane právna úprava a naše závery pre postavenie obce ako dotknutého orgánu v prípade, keď nie je stavebným úradom, podľa § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona.

4. Obec ako vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia

Vzhľadom na rôznorodosť subjektov, ktoré môžu vlastniť siete alebo zariadenia technického vybavenia územia, nie je samozrejme vylúčené, aby obec nadobudla postavenie dotknutého orgánu aj z tohto titulu. V taktom prípade však obec nevydáva záväzné stanovisko k investičnej činnosti, pretože postavenie dotknutého orgánu jej nepatrí ako samosprávnemu orgánu, ale ako subjektu vlastniacemu určitú sieť alebo zariadenie technického vybavenia územia.  

V súvislosti s postavením obce ako dotknutého orgánu môžeme konštatovať, že obec (s výnimkou mesta Košice a hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy) je oprávnená vydávať záväzné stanovisko k investičnej činnosti a vyžadovať jeho predloženie v rámci konania podľa stavebného zákona (aj to, ako je ďalej vysvetlené, len v rámci určitých konaní).

Výlučne však len v prípade, ak obec nie je stavebným úradom podľa stavebného zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, inak by prichádzalo k neodôvodnenému a právnymi predpismi nepredpokladanému stretu výkonu samosprávnej pôsobnosti obce a preneseného výkonu štátnej správy obcou ako stavebným úradom. Vydané záväzné stanovisko k investičnej činnosti by bolo následne potrebné kvalifikovať ako nezákonné.

Tento záver podporuje aj Metodické usmernenie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania k vydávaniu záväzných stanovísk obcí ako dotknutých orgánov v správnych konaniach podľa stavebného zákona, s ktorým sa napr. stotožnil aj Krajský súd v Košiciach[9] .

Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako vo svojom rozsudku[10] potvrdil záver, že nie je prípustné, aby mal stavebný úrad v konaní súčasne postavenie aj dotknutého orgánu.

Na druhej strane, v prípade každej stavby alebo opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava alebo mesta Košice, osobitná úprava stavebného zákona v spojení so zákonom o obecnom zriadení implicitne predpokladá vydávanie záväzných stanovísk primátormi týchto miest, resp. starostami ich mestských častí.

Obsah záväzného stanoviska k investičnej činnosti z hľadiska požiadaviek uplatňovaných obcou

V súlade s požiadavkou vyjadrenou v § 140b ods. 2 stavebného zákona obec, ako dotknutý orgán, nesmie v záväznom stanovisku k investičnej činnosti uplatňovať požiadavky, ktoré by presahovali rámec rozsahu jej špecifickej pôsobnosti podľa osobitného predpisu (prípadne zasahovali do pôsobnosti iného orgánu verejnej moci) alebo by nemali oporu vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Stavebný zákon v § 140a ods. 4 obci ako dotknutému orgánu prikazuje, aby v konaniach podľa stavebného zákona uplatňovala obsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä zásady a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a ďalšie záujmy, ak jej to vyplýva z osobitných predpisov. Predmetné ustanovenie však obce zvádza k tomu, že sa v záväzných stanoviskách k investičnej činnosti predovšetkým vyjadrujú a posudzujú výlučne súlad navrhovaného zámeru s územnoplánovacou dokumentáciou.

Takýto postup však nie možné považovať za správny, keďže posúdenie súladu s územnoplánovacou dokumentáciou patrí do výlučnej pôsobnosti stavebného úradu uskutočňujúceho územné konanie[11]. Obce sa môžu k navrhovanému zámeru vyjadriť z titulu svojho postavenia vo svetle územnoplánovacej dokumentácie za účelom ochrany záujmov, ktorá jej je zverená ako samosprávnemu orgánu a v súvislosti s priestorovým usporiadaním a funkčným využívaním územia, a tým vytvoriť podklad pre stavebný úrad, ktorý vyhodnotí súlad stavebného zámeru s územnoplánovacou dokumentáciou.

Žiadne ustanovenie právneho predpisu obce neoprávňuje k záväznému hodnoteniu jeho súladu s územnoplánovacou dokumentáciou v rámci záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti. Požiadavky uplatňované obcami musia vyplývať zo záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, , inak môžu mať len odporúčací charakter. Ak záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie (jej zásady a regulatívy) vytvára priestor pre správnu úvahu, výsledok jej aplikácie nesmie byť pri uplatňovaní jednotlivých požiadaviek prejavom svojvôle obce a musí byť vždy náležite odôvodnený.

Ako neprípustnú možno hodnotiť napr. požiadavku obce na zníženie počtu podlaží navrhovanej stavby vyjadrenú v podmienkach vydaného súhlasného stanoviska, ak pôvodne navrhovaný počet nadzemných podlaží stavby nebol v rozpore s príslušnými zásadami a regulatívmi záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Rovnako tiež podmienenie záväzného stanoviska k investičnej činnosti dočasnosťou navrhovanej stavby, aj keď na to nie sú relevantné (zákonné) dôvody. 

Z hľadiska požiadaviek, ktoré by mali obce ako dotknuté orgány uplatňovať, je možné ustáliť záver, že záväzné stanovisko k investičnej činnosti by mali obce ako dotknuté orgány vydávať a jeho predloženie by sa malo vyžadovať len v rámci územného konania (prípadne iných konaní, v ktorých sa medziiným obligatórne posudzujú aj niektoré hľadiská a požiadavky preskúmavané v územnom konaní ako napr. konanie o dodatočnom povolení stavby, konanie o zmene v užívaní stavby alebo konanie o zmene stavby pred dokončením). V ďalších nadväzujúcich konaniach (ako stavebné konanie a konanie o povolení užívania stavby) je nehospodárne a odporujúce zmyslu a účelu týchto konaní opätovne skúmať splnenie podmienok, ktoré sú predmetom preskúmavania v územnom konaní, ktoré im predchádza a ktorého uskutočnenie je conditio sine qua non nadväzujúcich konaní.

Naviac, skúmanie súladu dokumentácie predkladanej k žiadosti o stavebné povolenie so zastavovacími podmienkami určenými územným plánom zóny alebo podmienkami územného rozhodnutia opätovne patrí do výlučnej právomoci stavebného úradu[12]. K záveru, že záväzné stanovisko obce k investičnej činnosti by sa malo vydávať práve pre účely územného konania, možno dospieť aj na základe subjektívne historického výkladu. Podľa dôvodových správ k niektorým zákonom, ktorými sa novelizoval aj stavebný zákon[13], sa niektorými navrhovanými zmenami reflektovalo práve na postavenie obce ako dotknutého orgánu v územnom konaní vydávajúceho záväzné stanovisko.

K niektorým aplikačným problémom

Zásadné aplikačné problémy týkajúce sa záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti vyplývajú predovšetkým z jeho povahy ako podkladového a súčasne zaväzujúceho aktu vydávaného na základe správnej úvahy a z lehôt, v ktorých sú obcami vydávané.

Procesné pravidlá vydávania záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti nie sú upravené správnym poriadkom ani iným osobitný právnym predpisom. Táto skutočnosť má za následok, že voči nemu nie je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie). Stavebný zákon upravuje postup stavebného úradu v prípade, ak existuje rozpor medzi viacerými záväznými stanoviskami alebo ak účastníci konania namietajú obsahu záväzného stanoviska, prípadne situáciu, ak odvolanie voči meritórnemu rozhodnutiu smeruje proti záväznému stanovisku (§ 140b ods. 5 a 6).

Táto právna úprava je však z hľadiska žiadateľa o vydanie príslušného rozhodnutia podľa stavebného zákona nedostatočná, pretože mu neumožňuje preskúmanie (nesúhlasného) záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti ešte pred tým, než požiada o vydanie samotného meritórneho rozhodnutia. Možnosť preskúmania takéhoto záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti v rámci odvolacieho konania núti žiadateľa, aby aj napriek vopred určenému (negatívnemu) výsledku konania požiadal o vydanie meritórneho rozhodnutia, čo preňho znamená ďalšie vynakladanie peňažných prostriedkov a predovšetkým stratu času, a to všetko s neistým výsledkom. Problematika možnosti prieskumu základe iných prostriedkov nápravy ako napr. protest prokurátora alebo správna žaloba sú hodné osobitnej analýzy.

Ďalším problémom, ktorý sa stáva v súčasnosti predovšetkým v prípade niektorých miest stále výraznejším, je lehota, v ktorej sú záväzné stanoviská k investičnej činnosti vydávané. Stavebný zákon v § 140b ods. 4 ustanovuje na vydanie záväzného stanoviska lehotu 30 dní, resp. 7 dní v prípade stavby diaľnic a rýchlostných ciest. Táto lehota má však len poriadkový charakter, a s jej márnym uplynutím nie sú spojené sankcie ani iné právne následky (napr. fikcia vydania súhlasného záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti). Mnohokrát je samotné územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie vydané obcou v kratšej lehote ako záväzné stanovisko tejto obce k investičnej činnosti.            

Taktiež, opakovane sa stáva, že obce v skutkovo takmer identických prípadoch vydávajú odlišné  záväzné stanoviská k investičnej činnosti, prípadne v nich uplatňujú požiadavky, ktoré presahujú rámec ich pôsobnosti, pričom často opomínajú uviesť ustanovenie konkrétneho právneho predpisu v zmysle § 140b ods. 2 stavebného zákona, na základe ktorého túto svoju pôsobnosť uplatňujú, a teda ani nie je možné presne identifikovať záujmy, ktoré v danom prípade chránia.

Na záver môžeme konštatovať, že ešte stále sa v súčasnosti môžeme v praxi často stretnúť so záväznými stanoviskami obcí k investičnej činnosti, ktoré sú obcami vydávané v kumulovanej pozícií stavebného úradu vykonávajúceho pôsobnosť preneseného výkonu štátnej správy a súčasne orgánu samosprávy. Takéto záväzné stanoviská sú však ničotné a v konaniach podľa stavebného zákona sa na ne nemusí vôbec prihliadať. Taktiež, nedostatočná právna úprava týkajúca sa vydávania záväzných stanovísk k investičnej činnosti podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení môže vyvolávať otázky, či ide o záväzné stanovisko obce ako dotknutého orgánu, ktorého predloženie predpokladá stavebný zákon, alebo len o rokmi zaužívanú právnu obyčaj.  

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115
e-mail: office@relevans.sk

______________________________
[1] zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“)
[2] zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
[3] napr. zásada zákonnosti, zásada materiálnej pravdy, povinnosť svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, povinnosť dbať, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, ako aj ďalej ústavný princíp právnej istoty, princíp ústavne súladného výkladu a aplikácie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo princípy dobrej správy.
[4] § 1a ods. 2 zákona 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 2 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov
[5] napr. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon 365/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
[6] Zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“)
[7] Napr. § 4 ods. 3 písm. j) stavebného zákona, podľa ktorého obec obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.
[8] § 32 ods. 2 stavebného zákona
[9] Krajský súd v Košiciach, č. k. 6S/274/2012 zo dňa 10.4.2014
[10] Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/22/2012 zo dňa 19.6.2013 (obdobne aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/18/2012 zo dňa 5.6.2012)
[11] § 37 ods. 2 stavebného zákona
[12] § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona
[13] zákon č. 219/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov; zákon č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zákon č. 540/2008 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk