Právo postupne reaguje na ich existenciu a usiluje sa o ich reguláciu, aj keď veľmi pomaly, čo je spôsobené ich rapídnym vývojom. Momentálne je najaktuálnejšou reakciou slovenského zákonodarcu zavedenie definície virtuálnej meny, stablecoinu, stakingu a úprava definície predaja virtuálnej meny. Okrem toho tiež nastali zmeny v zdaňovaní virtuálnych mien.

Legálne definície virtuálnej meny, stablecoinu a stakingu

Prvýkrát sa pojem virtuálna mena objavil v zákone o dani z príjmov v súvislosti s tým, že v ňom bola novelou č. 213/2018 Z. z. zavedená povinnosť daňovníka zdaňovať príjmy z výmeny virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby. V súvislosti s tým sa v zákone o dani z príjmov objavila aj legálna definícia predaja virtuálnej meny.

V tej chvíli sa ale nevedelo, čo má zákonodarca na mysli pod pojmom virtuálna mena, a preto ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky definovalo v metodickom usmernení č. MF/10386/2018-721 ako „digitálneho nositeľa hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, nemá právny status meny alebo peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a ktorý, možno prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.“ Obdobná definícia virtuálnej meny sa neskôr na základe novely č. 312/2020 Z. z. ocitla aj v Trestnom zákone a tiež ňou bol zavedený aj inštitút zaistenia virtuálnej meny v Trestnom poriadku.

Zákon o dani z príjmov bol aktuálne opäť novelizovaný zákonmi č. 309/2023 Z. z. a č. 315/2023 Z. z., ktorými bola v zákone o dani z príjmov aktualizovaná definícia predaja virtuálnej meny a zavedené definície virtuálnej meny, stablecoinu, ako aj stakingu.

Aktualizovaná definícia predaja virtuálnej meny bola doplnená o vetu, že „výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu sa za predaj virtuálnej meny nepovažuje.“ Myslíme si, že tento krok nebol úplne domyslený, pretože v súvislosti s ním vyvstáva zásadná otázka, ktorá nie je explicitne v zákone o dani z príjmov riešená.

Výmena jednej virtuálnej meny za druhú sa po novom teda nepovažuje za predaj virtuálnej meny, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia o zdaňovaní príjmov z predaja virtuálnej meny. Avšak aj takouto výmenou je daňovník schopný dosiahnuť zisk, ktorý je príjmom v zmysle zákona o dani z príjmov[1] a nie je od dane oslobodený.[2] Ťažko povedať, či zákonodarca takýto následok zamýšľal, ale v prípade takto nastavenej legislatívy je aj zisk, ktorý daňovník takouto zámenou dosiahne, potrebné zdaniť.

Definícia virtuálnej meny v novele sa doslovne zhoduje s definíciou obsiahnutou v metodickom usmernení, s výnimkou premiestnenia jednej čiarky na syntakticky správne miesto vo vete, ktorá pokrýva ako virtuálne meny kryté fiat menou[3], tak aj virtuálne meny nekryté fiat menou.

Novela zákona o dani z príjmov zavádza aj definíciu stablecoinu, za ktorý sa považuje „akákoľvek virtuálna mena, ktorej cena je relatívne stabilná z dôvodu jej naviazania na určitú komoditu, peňažnú menu alebo z dôvodu regulácie jej ponuky na základe stanoveného algoritmu.“ Azda najznámejším príkladom takéhoto stablecoinu je napr. Paxos Gold (PAXG), ktorý je viazaný na cenu jednej trójskej unce rýdzeho zlata na londýnskom trhu.

Staking bol v novele zákona o dani z príjmov definovaný ako „prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti.“ Treba povedať, že v tradičnej „krypto“ terminológii sa stakingom rozumie skôr proces uzamknutia kryptoaktív na určitý čas z dôvodu, aby ich majiteľ podporil operácie blockchainu a následne sú mu za odmenu poskytnuté „úroky“ v podobe daného kryptoaktíva. Zákonodarca naproti tomu za staking považuje výlučne „úrok“ zo stakingu alebo prírastok, ako ho sám nazýva.

Zníženie sadzby dane z predaja virtuálnej meny na základe časového testu

Vychádzajúc z dôvodovej správy, novela zákona o dani z príjmov má tiež za cieľ uľahčiť používanie virtuálnych mien v bežnom živote a za tým účelom znížiť daňovú záťaž v súvislosti s predajom virtuálnych mien. Novelou zákona o dani z príjmov bolo preto znížené daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe tzv. časového testu.

Znamená to, že pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa príjem zdaňuje sadzbou dane vo výške 7% a naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane, resp. čiastkové základu dane spolu s ostatnými príjmami.

V porovnaní s predošlou úpravou a aj ostatnými vyspelými krajinami Európskej únie je to veľký krok vpred, ktorý motivuje a podporuje v investovaní do virtuálnych mien. Okrajovo spomenieme, že sme patrili ku krajinám s najvyššou sadzbou daní v oblasti virtuálnych mien. Pred novelou sa totiž virtuálne meny zdaňovali pri fyzických osobách v závislosti od výšky základu dane buď sadzbou 19 % alebo dokonca až 25 % a v oboch prípadoch bolo potrebné platiť aj zdravotné poistenie vo výške 14 %.

Budúcnosť v nariadení MiCA

Virtuálne meny sú stále aj napriek týmto novotám v našej legislatíve regulované len veľmi biedne. Nepredpokladáme, že v budúcnosti tomu bude inak, pretože kryptoaktíva, do ktorých zaraďujeme aj virtuálne meny, sa vyvíjajú až prirýchlo a zákonodarca na ich vývoj nestíha reagovať. Právo na úrovni Európskej únie však už prijalo komplexný balík regulačných pravidiel pre kryptoaktíva, ktorým je nariadenie Markets in Crypto-Assets (MiCA), ktoré bude priamo aplikovateľné aj v Slovenskej republike pravdepodobne od štvrtého kvartálu roku 2024, prípadne začiatkom roka 2025.

Slovenské právo v regulácii kryptoaktív, ako aj virtuálnych mien zaostáva, no napriek tomu je potrebné reakcie slovenského zákonodarcu vnímať pozitívne a dúfať, že v nich bude aj naďalej pokračovať predovšetkým v záujme spotrebiteľov a investorov.

Martin Herczeg,
paralegal

FALATH & PARTNERS

Pribinova 28
811 09 Bratislava

mobil: +421 905 866 438
e-mail: office@falathpartners.sk

[1]     Na účely zákona o dani z príjmov sa príjmom rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.