PPC Power, a.s. vs. Krajský súd Bratislava

Spoločnosť PPC Power, a.s. patrí medzi spoločnosti, ktoré sú zaradené do systému obchodovania s emisnými kvótami. Tak ako ostatné spoločnosti, ktorým boli v päťročnom obchodovateľnom období bezodplatne pridelené emisné kvóty, aj PPC Power odviedla v roku 2011 daň z emisných kvót, ktorú zaviedlo sporné ustanovenie § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Súdny dvor EÚ vyjadril svoj postoj o neprípustnosti spoplatňovania bezodplatne pridelených emisných kvót vo viacerých svojich rozhodnutiach, čo bolo impulzom pre viaceré slovenské spoločnosti. Medzi ne patrí aj spoločnosť PPC Power, ktorá sa rozhodla svoju odvedenú daň z emisných kvót za rok 2011 dostať späť. Pretože žiadosť o vrátenie zaplatenej dane z emisných kvót, s ktorou sa PPC Power obrátila na daňový úrad, nebola úspešná, posunula svoj nárok na Krajský súd Bratislava.

Predchádzajúce rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v otázkach prípustnosti spoplatnenia emisných kvót sa týkali iných členských štátov s odlišnou právnou úpravou, preto sa Krajský súd v Bratislave rozhodol predložiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, či Smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve bráni zavedeniu spornej dane so sadzou 80 %.

Rozhodnutie vo veci PPC Power, a.s.

Krajský súd v Bratislave podal dňa 15. 2. 2017 návrh na začatie prejudiciálneho konania na vyriešenie vyššie spomínanej otázky. Po uplynutí viac ako roka máme odpoveď. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 12. 4. 2017 vo veci C-302/2017 konštatoval, že cieľom Smernice 2003/87/ES je poskytnúť podnikom podliehajúcim systému obchodovania s emisnými kvótami možnosť znížiť emisie skleníkových plynov takým spôsobom, aby sa nenarušila ich konkurencieschopnosť.

Pre vyriešenie slovenského prípadu bolo kľúčové objasniť otázku oprávnenia členských štátov prijať daňové opatrenia v súvislosti s využitím emisných kvót.

Smernica 2003/87/ES síce neobmedzuje právo členských štátov prijať opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť hospodárske dôsledky využitia bezodplatne pridelených emisných kvót[1], Súdny dvor EÚ však zároveň zdôraznil, že takéto opatrenia nesmú ohroziť cieľ Smernice 2003/87/ES.[2] V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že „Smernica 2003/87/ES pri dosahovaní svojho cieľa znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom vychádza z hospodárskej hodnoty kvót, aby viedla podniky k znižovaniu svojich emisií a v tejto súvislosti zavádza systém obchodovania s emisnými kvótami.“

Súdny dvor EÚ ďalej uviedol, že hospodárska hodnota kvót predstavuje základný kameň systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, keďže perspektíva predaja nevyužitých kvót vedie podniky k investovaniu do opatrení na zníženie ich emisií. Preto je pre fungovanie tohto systému podstatné, aby daň zavedená členským štátom nespôsobila stratu tejto hospodárskej hodnoty.

Podľa Súdneho dvora EÚ daň z bezodplatne pridelených emisných kvót so sadzou vo výške 80 % oberala podniky o takmer celú hospodársku hodnotu kvót a v tejto súvislosti podniky stratili záujem podporovať znižovanie emisií skleníkových plynov. Zjednodušene povedané, namiesto toho, aby podniky zo zisku z predaja emisných kvót a z ušetrených emisných kvót prijímali opatrenia, ktorými by znížili svoje emisie, odvádzali takmer celý zisk do štátneho rozpočtu. V mnohých prípadoch tieto odvody predstavovali státisícové sumy.

V nadväznosti na uvedené Súdny dvor EÚ na položenú otázku odpovedal tak, že slovenská vnútroštátna právna úprava, ktorá zaviedla daň z predaných a nevyužitých emisných kvót so sadzou vo výške 80 %, nie je v súlade s cieľom Smernice 2003/87/ES.

Aj napriek tomu, že rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú adresované konkrétnym účastníkom konania, vyvolávajú účinky nie len medzi stranami daného konania, ale aj erga omnes, t.j. platia absolútne voči všetkým. Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ majú teda záväzný charakter a vnútroštátne orgány sú povinné ich rešpektovať.

Záver

Skutočnosť, že Smernica 2003/87/ES nezakázala členským štátom prijať v súvislosti s využitím emisných kvót daňové opatrenia ešte neznamená, že akékoľvek prijaté daňové opatrenie je v súlade s cieľom tejto smernice. Ukážkovým prípadom je daň z emisných kvót, ktorú zaviedla Slovenská republika a ktorú museli podniky odvádzať v roku 2011.

Výsledkom zdanenia bola strata záujmu podnikov investovať do opatrení na zníženie vypúšťania emisií do ovzdušia, preto nemožno tvrdiť, že zavedená daň sledovala cieľ Smernice 2003/87/ES. Súdny dvor EÚ zaujal v tejto veci jednoznačný postoj, že predmetná daň nerešpektuje zásadu bezodplatného prideľovania emisných kvót skleníkových plynov, ohrozuje cieľ smernice a v dôsledku toho nie je v súlade s európskym právom.

Slovenská republika by sa mala tomuto pochybeniu postaviť čelom a daň z emisných kvót, ktorú podniky odviedli v zdaňovacom období 1. 1. 2011 – 31. 12. 2011, podnikom vrátiť.

V tejto súvislosti bude tiež potrebné riešiť otázku úrokov z omeškania. Najvyšší správny súd Českej republiky zaujal svoj postoj už aj k tejto problematike, a to vo svojom rozhodnutí zo dňa 26. 10. 2017[3]. Český súd tvrdí, že daňový subjekt má nárok nie len na vrátenie zaplatenej dane z emisných kvót (z dôvodu rozporu českej právnej úpravy, ktorá zaviedla zdanenie bezodplatne pridelených emisných kvót s európskou právnou úpravou), ale aj na úroky z omeškania, a to z dôvodu, že daňový subjekt utrpel ujmu spočívajúcu v nemožnosti nakladať s finančnými prostriedkami v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu správcu dane. Je len otázkou času, kedy aj slovenské orgány budú musieť tejto problematike venovať pozornosť.

Ďalšou otázkou je, či si podnikatelia, ktorí si doposiaľ neuplatnili nárok na vrátenie zaplatenej dane z emisných kvót, môžu nárokovať jej vrátenie, hoci by mohol byť nárok už premlčaný. Podľa nášho názoru by mali mať aj tieto podniky možnosť požiadať o vrátenie odvedenej dane. Ide však o spornú otázku, ktorú možno bude musieť opäť riešiť Súdny dvor EÚ.


JUDr. Natália Jánošková


Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o.

Cintorínska ul. 3/a
811 08 Bratislava

Tel:     +421 2 32 78 64 - 11
Fax:     +421 2 32 78 64 - 41
e-mail:    bratislava@dhplegal.com


______________________________
[1] Rozsudok SD EÚ zo dňa 17. októbra 2013 vo veci Iberdrola a i., C-566/11, C-567/11, C-580/11, C-591/11,C-620/11, C-640/11.
[2] Rozhodnutie SD EÚ zo dňa . februára vo veci ŠKO-Energo, C-43/14.
[3] Sp. zn. 5 Afs 27/2017.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk