Tribunal correctionnel de Bruxelles (Trestný súd Brusel, Belgicko) uložil v roku 2006 M. Lounanimu, marockému štátnemu príslušníkovi, trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov za podieľanie sa na činnostiach teroristickej skupiny – konkrétne belgickej bunky „groupe islamique des combattants marocains“ (Islamská skupina marockých bojovníkov, ďalej len „GICM“) – ako jej riadiaci člen, ako aj za účasť v zločineckej skupine, falšovanie a používanie sfalšovaných listín a nelegálny pobyt. Tento súd odsúdil M. Lounaniho najmä za „aktívnu účasť na organizácii postupu vysielania dobrovoľníkov do Iraku“. Nelegálne obchodovanie s pasmi bolo okrem toho kvalifikované ako „čin zahŕňajúci účasť na činnosti bunky, ktorá poskytuje logistickú podporu teroristickému hnutiu“.

V roku 2010 požiadal M. Lounani belgické orgány o azyl. Uviedol, že má obavu z prenasledovania v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu, keďže hrozí, že marocké orgány ho budú v dôsledku jeho odsúdenia v Belgicku považovať za radikálneho a džihádistického islamistu. Táto žiadosť o azyl bola zamietnutá.

Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory, Belgicko), na ktorú bola podaná žaloba proti tomuto zamietnutiu, v roku 2011 rozhodla, že M. Lounanimu sa postavenie utečenca priznať má. Toto svoje rozhodnutie po tom, ako jej prvé rozhodnutie Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) zrušila, v roku 2012 potvrdila. Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory) totiž zastávala názor, že skutočnosti vytýkané priamo M. Lounanimu nepredstavujú teroristické trestné činy ako také, pretože Tribunal correctionnel de Bruxelles (Trestný súd Brusel) odsúdil M. Lounaniho za jeho členstvo v teroristickej skupine bez toho, aby mu vytýkal spáchanie alebo účasť na teroristickom čine. Tiež nie je preukázaný ani len náznak konkrétneho skutku GICM predstavujúceho tento druh trestného činu, ani existencia osobného konania M. Lounaniho, ktoré by pri páchaní takého skutku zakladalo jeho individuálnu zodpovednosť. Podľa Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory) žiadne činy, za ktoré bol M. Lounani odsúdený, nie sú dostatočne závažné na to, aby ich bolo možné označiť za „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“ podľa smernice o postavení utečencov[1], takže mu z tohto dôvodu priznanie postavenia utečenca nemožno vylúčiť.

Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla v rámci kasačného opravného prostriedku položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky. Má záujem najmä vedieť, za akých podmienok možno vylúčiť priznanie postavenia utečenca žiadateľovi, ktorý spáchal „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“, a bol odsúdený v trestnom konaní za podieľanie sa na činnostiach teroristickej skupiny bez toho, aby on sám spáchal teroristický čin.

Súdny dvor na úvod konštatuje, že zo spisu nevyplýva, že M. Lounani sa osobne podieľal na teroristických činoch, ani že podnecoval na spáchanie takýchto činov alebo sa zúčastnil ich výkonu.

Pojem „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“ sa však neobmedzuje na teroristické činy. Súdny dvor najmä uvádza, že v rezolúcií 2178 (2014) Bezpečnostná rada uviedla, že je „hlboko znepokojená silnou a zväčšujúcou sa hrozbou zo strany cudzích teroristických bojovníkov“ a vyjadrila znepokojenie nad sieťami organizovanými teroristickými subjektmi, ktoré umožňujú, aby sa medzi štátmi presúvali bojovníci rôznych štátnych príslušností a zdroje, ktoré potrebujú.

Uplatnenie vylúčenia z priznania postavenia utečenca stanovené v smernici tak nie je obmedzené na skutočných páchateľov teroristických činov, ale môže zahŕňať aj jednotlivcov poskytujúcich činnosti náboru, organizovania, prevozu alebo vybavenia osôb, ktoré sa presúvajú do iného štátu ako ich štát pobytu alebo štátnej príslušnosti s úmyslom najmä dopustiť sa, plánovať alebo pripraviť teroristické činy.

Súdny dvor pripomína, že konečné posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu prináleží príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré môže preskúmať vnútroštátny súd. Uvádza však, že z informácií, ktoré treba zohľadniť, aj podľa samotných záverov belgickej Conseil d’État (Štátna rada) bol M. Lounani riadiacim členom teroristickej skupiny medzinárodného rozsahu, ktorá bola v roku 2002 zapísaná na zoznam Spojených národov, ktorý uvádza niektoré osoby a subjekty, na ktoré sa vzťahujú sankcie, a ktorá na tomto zozname zostala aj po jeho aktualizácii. Jeho činnosti logistickej podpory pri výkone činnosti tejto skupiny majú medzinárodný rozmer, keďže sa podieľal na falšovaní pasov a pomohol dobrovoľníkom, ktorí mali záujem odcestovať do Iraku. Podľa Súdneho dvora takéto činy môžu odôvodniť vylúčenie priznania postavenia utečenca.

Okrem toho okolnosť, že M. Lounani bol odsúdený za účasť na činnostiach teroristickej skupiny a že toto odsúdenie sa stalo právoplatné, má v rámci individuálneho posúdenia, ktoré musí vykonať príslušný orgán, osobitný význam.
 
__________________________________
[1] Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, 2004, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96).

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 9/17 V Luxemburgu 31. januára 2017
Rozsudok vo veci C-573/14 Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides/Mostafa Lounani
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk