Novela je výsledkom práce Komisie pre novelizáciu zákona o rozhodcovskom konaní, zriadenej ešte v roku 2012 za účelom prípravy novely, posilňujúcej práva občanov na včasné súdne rozhodnutia vydávané súkromnými rozhodcovskými súdmi, zvýšenia kvality právnej regulácie týchto súkromnoprávnych konaní a vytvorenia osobitnej regulácie rozhodcovských konaní v spotrebiteľských sporoch. Novela kladie dôraz na zmluvnú voľnosť účastníkov rozhodcovského konania, ktorí si v rozhodcovskom konaní budú môcť dohodnúť množstvo špecifických inštitútov ďalej regulovaných zákonom. V rámci prípravy rozhodcovských zmlúv, bude preto vhodné venovať viac pozornosti novozavedeným inštitútom, ktoré sa stávajú relevantnými v prípade, ak sa na nich účastníci dohodnú.

NOVÁ DEFINÍCIA ARBITRABILITY

Novela zákona výrazne mení definíciu arbitrability, teda množiny vecí, ktoré možno podriadiť rozhodcovskému konaniu. Podľa novej úpravy bude možné v rozhodcovskom konaní rozhodovať všetky spory, pri ktorých bude možné uzatvoriť aj dohodu o urovnaní, teda všetky veci, ktoré spadajú do zmluvnej voľnosti strán. Explicitne novela umožňuje rozhodcovským súdom rozhodovať aj o určovacích žalobách. Naopak, spotrebiteľské spory budú z pôsobnosti zákona o rozhodcovskom konaní úplne vylúčené a preradené do pôsobnosti nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Pravidlá arbitráže teda budú na Slovensku regulované paralelne dvomi zákonmi, pričom nový zákon bude regulovať rozhodcovské konania týkajúce sa spotrebiteľských sporov a doterajší zákon zahrnie všetky ostatné “nespotrebiteľské” rozhodcovské konania. Novela zákona kladie veľký dôraz aj na zmluvnú slobodu voľby rozhodujúceho práva, a to aj v sporoch tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov. Aj tuzemskí účastníci si tak, v súlade s Nariadením Rím I1 a II2 , môžu zvoliť za rozhodujúce právo iného štátu a rozhodcovský súd podľa neho bude musieť rozhodovať, až na niektoré výnimky vyplývajúce z Nariadení Rím I a II.

PÍSOMNÁ ZMLUVA VS. "PÍSOMNEJŠIA" ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA

Súčasná právna úprava vyvolávala v teórii i praxi polemiku v otázke požiadavky písomnej formy, akú zákon na rozhodcovské doložky kládol. V súdnej praxi sa ustaľoval názor, že požiadavka písomnej formy podľa zákona o rozhodcovskom konaní je oveľa prísnejšia ako požiadavka písomnej formy podľa občianskeho zákonníka. Doložka uzatvorená v písomnej forme v súlade s požiadavkami občianskeho zákonníka nemusela mať podľa zákona o rozhodcovskom konaní písomnú formu. Dalo by sa takmer povedať, že kým doložka podľa občianskeho zákonníka mohla byť písomná, zmluva podľa zákona o rozhodcovskom konaní musela byť ešte “písomnejšia”.

V otázke písomnej formy už novela približuje zákon o rozhodcovskom konaní k regulácii občianskeho zákonníka. Identické podmienky budú platiť napr. pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy elektronickými prostriedkami. Novela navyše pre vylúčenie doterajších pochybností explicitne povyšuje na písomnú rozhodcovskú doložku aj rozhodcovskú  doložku obsiahnutú v dokumente, na ktorý zmluva či písomná komunikácia strán len odkazujú, ak sa týmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

Uvedené teda zrejme definitívne vyvracia závery kontroverzného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011 pod sp. zn. 2 Cdo 245/2010, ako aj ďalších rozhodnutí všeobecných súdov, inšpirovaných týmto uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých je rozhodcovská doložka, obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami neplatná, pre nedostatok písomnej formy, pričom nestačí ani, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v prílohe zmluvy, a to ani vtedy, ak je táto príloha so zmluvou technicky spojená a ani vtedy, ak na túto prílohu zmluva pred podpismi strán odkazuje.

Pozitívne možno hodnotiť aj zavádzanú fikciu konkludentného uzavretia písomnej rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému dôjde v prípade, ak bude žalobca v žalobe tvrdiť existenciu rozhodcovskej zmluvy a žalovaný v žalobnej odpovedi jej existenciu nenamietne. V praxi bolo možné stretnúť sa s prípadmi, keď sa žalobca obrátil na rozhodcovský súd, kde nezaplatil súdny poplatok alebo inak privodil zastavenie konania, aby sa následne obrátil s totožným nárokom na všeobecný súd, kde popieral platnosť rozhodcovskej doložky, na ktorú sa žalovaný odvolával. Navrhovaná úprava by mohla zamedziť špekuláciám strán o právomoci v takýchto do očí bijúcich prípadoch a zároveň umožniť stranám obrátiť sa aj po neformálnej dohode na rozhodcovský súd bez potreby uzatvárať rozhodcovskú zmluvu.

SPRÍSNENIE PODMIENOK PRE ZRIAĎOVATEĽOV ROZHODCOVSKÝCH SÚDOV

Zužuje sa okruh subjektov, ktoré budú môcť byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu. Zriadiť rozhodcovský súd už nebude môcť každá právnická osoba, ale len obchodná alebo profesijná komora alebo záujmové združenie právnických osôb, resp. občianske združenie. Uvedená zmena má ambíciu vylúčiť zriaďovanie rozhodcovských súdov subjektmi za účelom generovania zisku (obchodné spoločnosti) s nezdravou motiváciou na čo najväčší počet sporov s negatívnym dopadom na nestrannosť a spravodlivosť rozhodnutí. Prax ukáže do akej miery sa existujúce rozhodcovské súdy zriadené obchodnými spoločnosťami tejto úprave dokážu prispôsobiť a do akej miery sa účel tejto úpravy podarí naplniť.

Doterajšie stále rozhodcovské súdy sa musia novým podmienkam prispôsobiť do konca roku 2014, napr. združením sa do záujmových zoskupení právnických osôb, pričom rozhodcovská zmluva automaticky ex lege odkazuje na nový stály rozhodcovský súd. Ak sa stály rozhodcovský súd v zákonnej lehote neprispôsobí požiadavkám zákona, nemá to vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, iba sa inštitucionálna arbitráž zmení na ad hoc arbitráž, keďže rozhodcovský súd stratí štatút stáleho rozhodcovského súdu.

PREDBEŽNÉ OPATRENIA

Novela zákona umožní rozhodcovským súdom vydávať predbežné opatrenia aj pred začatím konania a predtým, ako vôbec dôjde k ustanoveniu rozhodcov. Platiť by to malo len v prípade, ak sa na takejto možnosti účastníci dohodli už v rozhodcovskej zmluve a ak svoje spory podriadili právomoci stáleho rozhodcovského súdu.

Novela zároveň zavádza dva druhy predbežných opatrení, a to:

• 1.Predbežné opatrenie s právnou silou exekučného titulu - ak bol návrh na jeho vydanie doručený druhému účastníkovi rozhodcovského konania a bola mu poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie k návrhu.
• 2.Predbežné opatrenie bez právnej sily exekučného titulu – ak sa účastníci dohodli na možnosti vydania takéhoto predbežného opatrenia aj bez vyjadrenia druhého účastníka rozhodcovského konania (v tomto prípade sa doručí účastníkovi návrh až spolu s uznesením o nariadení predbežného opatrenia, exekučným titulom sa stane až v prípade ak ho rozhodcovský súd potvrdí aj po podaní námietok zo strany druhého účastníka).

ZRUŠENIE ROZHODCOVSKÉHO SÚDU

Výraznou obmenou prechádzajú dôvody, na základe ktorých sa možno na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Medzi dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku pribudol pomerne neurčitý dôvod, a to rozpor rozhodcovského konania s verejným poriadkom (napr. trestný čin sudcu, prekážka res iudicata), pričom dôvodová správa apeluje na jeho reštriktívny výklad v praxi. 

Dôvod, ktorého sa v praxi po prijatí novely asi najčastejšie budú neúspešní účastníci dovolávať, bude, že konanie neprebehlo dohodnutým spôsobom, resp. prebehlo v rozpore s ustanoveniami zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Procesné pochybenia rozhodcovského súdu teda budú môcť byť dôvodom pre zrušenie len ak mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci samej.

Zákon taktiež uľahčuje hľadanie odpovede na otázku, proti komu sa žaloba o zrušenie rozhodcovského konania podáva. V súlade s ustálenou judikatúrou už zákon expressis verbis uvádza, že v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku je žalovaným druhý účastník konania a nie rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie sa žalobou napáda.

SPOTREBITEĽSKÁ ARBITRÁŽ

Osobitná regulácia spotrebiteľskej arbitráže má slúžiť najmä zvýšenej ochrane spotrebiteľov, a to vytvorením jednotných pravidiel arbitráže, ktorá sa bude týkať spotrebiteľských sporov:

• v arbitráži so spotrebiteľom nebude možné rozhodnúť o vecných právach k nehnuteľnostiam (napr. vlastníctvo k bytu) či o exekučných veciach, resp. insolvenčných veciach,
• spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sa nebude môcť uzatvoriť formou rozhodcovskej doložky v rámci samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale vždy bude musieť mať formu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá smie obsahovať len dojednania týkajúce sa rozhodcovského konania,
• spotrebiteľ, ktorý spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzatvoril sa napriek tomu vždy bude môcť obrátiť na všeobecný súd,
• rozhodcom v spotrebiteľských sporoch bude môcť byť rozhodca (len s právnickým vzdelaním) stáleho rozhodcovského súdu zapísaný v zozname rozhodcov pre rozhodovanie spotrebiteľských sporov na Ministerstve spravodlivosti na základe skúšky odbornej spôsobilosti (skúška sa nevyžaduje u tých, ktorí zložili justičnú, prokurátorskú, advokátsku alebo notársku skúšku), avšak iba ak má zriaďovateľ stáleho súdu povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov,
• spotrebiteľ bude môcť na rozhodcov podať sťažnosť, pričom rozhodcom bude hroziť disciplinárne stíhanie, pokuty budú hroziť aj zriaďovateľom rozhodcovských súdov,
• proti spotrebiteľovi rozhodcovský súd nebude môcť vydať predbežné opatrenie,
  spotrebiteľ môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov na predpísanom tlačive.

JUDr. Michal Kmec,
Senior Associate

Ružička Csekes s.r.o. in association with members of CMS

Vysoká 2/B
811 06 Bratislava 1

Tel.: +421 2 32 33 34 44
Fax:  +421 2 32 33 34 43
e-mail: office-ba@rc-cms.sk

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk