Zmenky

Problematiku zmeniek upravuje primárne zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový zákona“), ktorý bol len dvakrát novelizovaný počas jeho platnosti a účinnosti. Sekundárne upravuje problematiku zmeniek, konkrétne práva uplatnené zo zmenky, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Medzi najpodstatnejšie znaky zmenky ako cenného papiera na rad môžeme jednoznačne zaradiť dokonalosť a abstraktnosť tohto typu cenného papiera. Dokonalosť zmenky spočíva v tom, že právo zmenkového veriteľa je priamo uvedené v zmenke (listine), a preto je so zmenkou spojený jej vznik, prevod alebo zánik. Abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že vznik tohto typu záväzku a jeho uplatnenie sa viaže len na splnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych náležitostí určených príslušnými právnymi predpismi. V prípade zmeniek ide o predkladací cenný papier, čo znamená, že predloženie zmenky je podmienkou výkonu práv zo zmenky. Zmenky sú v listinnej podobe, pretože ich formálnou náležitosťou je písomná forma.

Podľa druhu rozlišujeme cudziu zmenku a vlastnú zmenku. Podľa ustanovenia § 1 Zmenkového zákona sú zákonné náležitosti pre cudziu zmenku nasledovné:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka);
4. údaj zročnosti;
5. údaj miesta, kde sa má platiť;
6. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť (remitent);
7. dátum a miesto vystavenia zmenky;
8. podpis vystaviteľa (trasant).

Zákonné náležitosti vlastnej zmenky sú v zmysle ustanovenia § 75 Zmenkového zákona nasledovné:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť(remitent);
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Pri cudzej zmenke ide väčšinou o trojstranný záväzkový vzťah, v ktorom vystaviteľ (trasant) prikazuje určitej osobe (zmenečníkovi), aby v určitej lehote zaplatil veriteľovi (remitentovi) určitú peňažnú sumu. V prípade vlastnej zmenky ide o dvojstranný záväzkový vzťah, v ktorom sa vystaviteľ zaväzuje , že zaplatí veriteľovi (remitentovi) určitú peňažnú sumu v určitej lehote.

Právni teoretici uvádzajú dve funkcie zmeniek a to jednak platobnú a úverovú funkciu zmeniek a jednak zabezpečovaciu funkciu zmeniek. V praxi sa najčastejšie možno stretnúť so zabezpečovacou funkciou zmeniek a to pri úveroch a pôžičkách, kde plnia prostriedok zabezpečenia úveru alebo pôžičky poskytnutej dlžníkovi. V tomto prípade sa pri vystavovaní zmenky uzatvára aj zmenková zmluva, ktorej predmetom je určenie účelu zmenky a jej použitia.

Zmenku ako cenný papier na rad možno prevádzať rubopisom (indosamentom). Indosament ako úmysel zmenkového veriteľa previesť zmenku na niekoho iného sa vyznačuje na rube (opačná strana) alebo na jej prívesku (iná listina), ktorý je so zmenkou pevne spojený. Indosament môže byť vyplnený alebo nevyplnený. Nevyplnený indosament môže pozostávať len z podpisu zmenkového veriteľa ako indosanta. Vyplnený indosament obsahuje úmysel indosanta (zmenkový veriteľ) previesť zmenku, určenie indosatára (nový majiteľ zmenky) a podpis indosanta (zmenkového veriteľa). Ak však zmenka obsahuje doložku „nie na rad“, tak v tom prípade možno takúto zmenku previesť len vo forme postúpenia (cesie).

Zmenkový veriteľ musí v deň splatnosti zmenky predložiť zmenku zmenkovému dlžníkovi na zaplatenie. V prípade, že zmenkový dlžník nie je dobrovoľne ochotný zaplatiť peňažnú sumu určenú v zmenke, môže sa zmenkový veriteľ domáhať ako navrhovateľ vydania zmenkového platobného rozkazu prostredníctvom vecne a miestne príslušného súdu. Procesne je tento postup ustanovený v § 175 Občianskeho súdneho poriadku. Zmenkovým platobným rozkazom konajúci súd uloží zmenkovému dlžníkovi (odporcovi), aby v lehote troch dní zaplatil požadovanú sumu ako aj trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta a jeho odôvodnenie. Oproti bežnému platobnému rozkazu je lehota na zaplatenie skrátená z 15 dní len na 3 dni a opravný prostriedok sa volá námietka namiesto odporu. Avšak v oboch prípadoch sa vyžaduje doručenie do vlastných rúk odporcu. Ak príslušný súd návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nevyhovie, nariadi pojednávanie. Príslušný súd by mal zmenkový platobný rozkaz vydať najneskôr do desať dní od splnenia všetkých zákonom požadovaný ch náležitostí a zaplatení súdneho poplatku. Pre urýchlenie celého procesu zo strany príslušného súdu je lepšie súdny poplatok zaplatiť už priamo pri podaní návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to vo forme kolkových známok alebo zaplatením priamo do pokladne konajúceho súdu.

Ak odporca (zmenkový dlžník) nepodá námietky v lehote troch dní, zmenkový platobný rozkaz nadobúda účinky právoplatného rozsudku. V prípade, že odporca (zmenkový dlžník) podá včas odôvodnené námietky, príslušný súd nariadi pojednávanie na ich prejednanie, pričom na akékoľvek námietky podané neskôr už konajúci súd neprihliada. V praxi to znamená, že po vydaní zmenkového platobného rozkazu je okruh účastníkov konania na strane odporcu, ohraničený okruhom odporcov, ktorí podali námietky. Nie je možné navrhnúť vstup iného, resp. ďalšieho účastníka na strane odporcu. Pričom účastníci na strane navrhovateľa sa môžu meniť aj po vydaní zmenkového platobného rozkazu. Príslušný súd tiež prejednáva len tie námietky, ktoré odporca podal v zákonnej trojdňovej lehote a neprihliada na akékoľvek iné uplatnené námietky neskôr (okrem procesného charakteru). Uplatňuje sa tu teda koncentračná zásada. Konanie o námietkach sa konči rozsudkom, ktorým konajúci súd ponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti alebo nie. Ak sa ponecháva v platnosti, rozhodnutím súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť. Ak sa preukážu námietky odporcu ako dôvodné, konajúci súd zmenkový platobný rozkaz sčasti alebo úplne zruší.

V súčasnej praxi je aplikovateľnosť zmeniek ako rýchleho peňažného prostriedku veľmi otázna z viacerých hľadísk. Stále najväčším problémom však nepochybne zostáva nedostatočne rýchle konanie zo strany slovenských všeobecných súdov, ktorým často neraz trvá aj niekoľko mesiacov kým vyzvú navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Po zaplatení súdneho poplatku býva častým problémom konajúcich súdov nedodržanie desaťdňovej procesnej lehoty, ktorá sa tiež môže predĺžiť až na niekoľko mesiacov. Samotné súdne konania vo veci zmenkových platobných príkazov môžu často trvať aj niekoľko rokov, čo často môže mať za následok využitie iných zabezpečovacích prostriedkov do budúcnosti.

JUDr. Pavol Kollár ml.