Zmeny v autorskoprávnej ochrane v súvislosti s novým autorským zákonom

V nasledovných riadkoch by sme Vám radi prezentovali zmeny, ktoré so sebou prináša novoprijatá právna úprava, a to v podobe zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej aj len ako “nový autorský zákon“).

Nový autorský zákon v plnom rozsahu nahrádza doterajšiu právnu úpravu, pričom jeho prijatie je odôvodňované najmä zvýšenou potrebou ochrany tak na strane autorov, ako aj na strane používateľov. V súvislosti s tým nemožno nespomenúť dynamiku rozvoja používania autorských diel na internete, pričom doterajšia právna úprava tento aspekt v dostatočnej miere nepokrývala. Podľa dôvodovej správy, cieľom nového autorského zákona je vytvorenie takého právneho predpisu, ktorý zabezpečí vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti v oblasti kultúry.

Autorskoprávna ochrana sa podľa autorského zákona vzťahuje na dielo, ktoré súčasne spĺňa pojmové znaky, ktorými sú:

(i) dielo musí byť z oblasti literatúry, umenia alebo vedy,
(ii) ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora,
(iii) je vnímateľné zmyslami, a to bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru dokončenia.

Vyššie uvedené pojmové znaky musí spĺňať každé dielo, na ktoré sa má vzťahovať režim autorského zákona, a to bez ohľadu, či ide o dielo literárne, architektonické fotografické, hudobné atď.

V § 5 autorského zákona sú taxatívnym spôsobom uvedené predmety, ktoré nepodliehajú režimu autorského práva, pričom došlo k ich rozšíreniu oproti pôvodnej právnej úprave. Za predmet autorského práva sa nepovažuje:

a) myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,
b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma, ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú pojmové znaky diela,
c) územnoplánovacia dokumentácia bez ohľadu na to, či spĺňa pojmové znaky diela,
d) štátny symbol, symbol obce, symbol samosprávneho kraja; to neplatí, ak ide o dielo, ktoré je podkladom na vytvorenie symbolu,
e) prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných, bez ohľadu na to, či spĺňa pojmové znaky diela,
f) denná správa; dennou správou je informácia o udalosti alebo skutočnosti, pričom za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej správe informuje alebo v ktorom je denná správa zahrnutá,
g) dielo tradičnej ľudovej kultúry,
h) výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa osobitného predpisu.

Práve hrubo vyznačené predmety vylúčené z autorskoprávneho režimu predstavujú jednu z mnohých zmien autorského práva.

Autorský zákon so sebou prináša aj informačnú povinnosť vlastníka alebo užívateľa veci, ktorý má úmysel zničiť alebo trvalo premiestniť vec, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené. Uvedená povinnosť v doterajšej právnej úprave absentovala, pričom to zo sebou prinášalo mnoho problémov najmä v praxi. Táto povinnosť vlastníka, resp. užívateľa veci je podmienená niekoľkými faktormi, a to:

ide o vec, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené,
ide o originál diela, ktorý je umiestnený na verejnom priestranstve,
vlastník veci, resp. užívateľ má záujem o zničenie takejto veci, prípadne jej trvalé premiestnenie.

Informačnú povinnosť je v zmysle zákona potrebné splniť v primeranej lehote ešte pre samotným zničením alebo premiestnením. Ak nie je osoba autora známa, v takom prípade dochádza k informovaniu príslušnej organizácie kolektívnej správy.

Už predchádzajúci autorský zákon zavádzal určité výnimky a obmedzenia majetkových práv autora, pričom nová právna úprava ich ešte rozširuje, a to o (i) karikatúru, paródiu, pastiš; (ii) použitie diela prostredníctvom koncového zariadenia; (iii) použitie architektonického diela; (iv) použitie diela na úradné účely; (v) náhodné použitie diela; (vi) náhodné použitie diela; (vii) použitie diela pri oprave a ukážke zariadenia.

Doterajšia právna úprava upravovala ako osobitný zmluvný typ zmluvu o vytvorení diela. V rámci nového autorského zákona sa zavádza tzv. dielo na objednávku. V zmysle § 91 autorského zákona platí, že „dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo. Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Objednávateľ je oprávnený použiť toto dielo na iný účel len so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak pristúpime ku komparácii zmluvy o vytvorení diela a vytvorení diela na objednávku, dospejeme k nasledovnému:

1. Dielo na objednávku sa nepovažuje za osobitný zmluvný typ;
2. Na zmluvne dohodnutý účel bude možné použiť dielo aj bez súhlasu autora;
3. Na iný, než zmluvne dohodnutý účel bude možné použiť dielo len so súhlasom autora, pričom za dôležité považujeme uviesť to, že zákon expressis verbis neupravuje formu takéhoto súhlasu. To znamená, že môže, ale v zásade aj nemusí ísť o súhlas vyjadrený formou licenčnej zmluvy.

Do pozornosti taktiež dávame § 91 ods. 4. autorského zákona, ktorý hovorí o tom, že ak je predmetom objednávky či už v celku alebo sčasti počítačový program, databáza alebo kartografické dielo, vzťahujú sa na ne ustanovenia o zamestnaneckom diele, pričom objednávateľ sa považuje za zamestnávateľa.

Určité zmeny nastali aj v súvislosti s kolektívnou správou práv. Na úvod považujeme za vhodné uviesť, že doposiaľ platná právna úprava upravuje tzv. fakultatívnu a obligatórnu kolektívnu správu. Podstatou povinnej kolektívnej správy je, že určité práva možno realizovať len prostredníctvom príslušnej organizácie kolektívnej správy. To znamená, že nie je možné vylúčiť kolektívny výkon práv. Súhlas na použitie určitého diela tým pádom nie je možné nadobudnúť od nositeľa práva, ale od organizácie kolektívnej správy. Pri fakultatívnej kolektívnej správe je na rozhodnutí nositeľa práv, či požiada organizáciu kolektívnej správy o výkon práv alebo nie.

Popri doterajšej úprave sa zavádza aj nový typ tzv. rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy a multiteritoriálnej hromadnej licenčnej zmluvy na on-line použitie hudobných diel.

Za najdôležitejšie aspekty rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy považujeme:

(i) Ide o špecifický typ hromadnej licenčnej zmluvy;
(ii) Je možné jej použitie na všetky predmety ochrany, vrátane predmetov ochrany nezastupovaných nositeľov práv, pokiaľ výslovne nevylúčili kolektívnu správu. Jednoducho povedané, organizácia kolektívnej správy môže udeliť súhlas na použitie diel aj tých nositeľov práv, ktorých nezastupuje, avšak len do doby, pokiaľ títo nositelia práv výslovne neuplatnia vylúčenie kolektívnej správy (tzv. opt-out).
(iii) Zmluva sa uzatvára najdlhšie na jeden rok;
(iv) Zákon taxatívne ustanovuje prípady, na ktoré môže organizácia kolektívnej správy uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, napr. na:
- technické prevedenie diela alebo verejný prenos diela v prevádzkarni,
- použitie obchodne nedostupného diela vyhotovením rozmnoženiny, sprístupňovaním verejnosti alebo verejným rozširovaním jeho rozmnoženiny,
- živé predvedenie literárnych diel,
- vysielanie diel vrátane vysielania prostredníctvom satelitu,
- nájom alebo vypožičanie rozmnoženiny diela,
- retransmisiu diel okrem káblovej retransmisie.

Pri multiteritoriálnej hromadnej licenčnej zmluve na on-line použitie hudobných diel za najdôležitejšie považujeme:

(i) Vzťahujú sa na ňu ustanovenia o hromadnej licenčnej zmluve;
(ii) Musí byť nevýhradná a uzavretá v písomnej forme, resp. prostredníctvom elektronických prostriedkov;
(iii) Udeľuje sa ňou súhlas na použitie viacerých hudobných diel vzťahujúci sa na územie viac než jedného členského štátu alebo zmluvného štátu, a to vyhotovením rozmnoženiny hudobných diel on-line a verejným prenosom hudobných diel on-line.

Zákon po prvýkrát expressis verbis vymedzuje vzťah ako aj výkon práv audiovizuálneho diela a diel audiovizuálne použitých, ktoré možno rozdeliť na tzv. diela preexistentné, teda také, ktoré boli vytvorené nezávisle od vzniku audiovizuálneho diela (napr. literárna predloha alebo hudba, ktorá nebola komponovaná výlučne pre audiovizuálne dielo) a diela priamo vytvorené pre audiovizuálne dielo (napr. realizačný scenár, dialógy alebo hudba vytvorená výlučne pre použitie v audiovizuálnom diele). V zmysle uvedenej diferenciácie zákon presne vymedzuje diela audiovizuálne použité ako tie, ktoré sa so súhlasom ich autora stávajú v zásade neoddeliteľnou súčasťou nového pôvodného diela – audiovizuálneho diela, a to spravidla ich spracovaním alebo iným použitím. V tomto prípade pozitívne hodnotíme zámer zákonodarcu, ktorý je vyjadrením snahy o komplexnú právnu úpravu.

Medzi ďalšie dôležité zmeny považujeme nahlasovanie hudobných diel, ktoré majú byť predvedené na verejnom kultúrnom podujatí. Túto povinnosť možno považovať za relatívne diskutabilnú tému, pričom usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia má 2 základné povinnosti, a to:

predložiť predbežný zoznam diel organizácii kolektívnej správy za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy, a to najmenej 5 dní pred podujatím;
predložiť úplný zoznam diel, ktoré boli skutočne živo predvedené organizácii kolektívnej správy do 15 dní po uskutočnení podujatia. Úplný zoznam diel obsahuje názov diela a údaj o autorstve.

Zákon pamätá aj na situácie kedy priamo výkonný umelec naživo predvádza diela v rámci verejného kultúrneho podujatia (koncerty, festivaly atď.). V takomto prípade je výkonný umelec povinný na základe písomnej výzvy usporiadateľa, predložiť mu predbežný ako aj úplný zoznam verejne predvedených diel v zmysle zákona. Ak sa tak nestane, usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia, ktorému takýmto konaním vznikne škoda, sa môže domáhať náhrady škody voči výkonnému umelcovi.

Okrem vyššie uvedených zmien, ktoré sme sa pokúsili bližšie ozrejmiť, autorský zákon so sebou prináša aj ďalšie zmeny:

a) Zrušenie vydania bezdôvodného obohatenia pri porušení autorského práva, a to vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie a zavedenie vydania bezdôvodného obohatenia v jeho reálnej výške,
b) Odstúpenie od licenčnej zmluvy, a to z dôvodu nevyužívaní výhradnej licencie,
c) Ustanovenia o autorskoprávnych zmluvách sa primerane použijú aj na ustanovenia o výkonných umelcoch a umelecké výkony,
d) Zavedenie povinnosti viacerých organizácií kolektívnej správy uzavrieť dohodu o spoločnej správe, a to na použitie predmetov ochrany technickým predvedením alebo verejným prenosom v prevádzkarňach prostredníctvom technického zariadenia (s výnimkou retransmisie a sprístupňovania verejnosti) alebo vyhotovením rozmnoženiny. Podstatou spoločnej správy je najmä zjednodušenie postupu pre používateľa, ktorým môže byť napr. podnik, kde sú popri sebe pustené rôzne médiá (rádio, televízia atď.). Takýto používateľ nemusí žiadať, resp. uzavrieť zmluvu so všetkými organizáciami kolektívnej správy, ale bude postačujúce uzavretie zmluvy len s jednou organizáciou kolektívnej správy.

Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že nový autorský zákon reflektuje aktuálnu situáciu tak na vnútroštátnej ako i európskej úrovni, pričom až následné uplatňovanie autorského zákona v praxi ukáže prípadné nedostatky resp. možnosti pre zlepšenie právnej úpravy.

Autorský zákon nadobúda účinnosť dňa 1. 1. 2016.