Keď hovoríme o riešení tohto problému na európskej úrovni, je potrebné na úvod spomenúť tzv. AML smernice (Anti-Money Laundering), ktorých posledné prevzatie do právneho poriadku Slovenskej republiky sa uskutočnilo cez novelu zákona č. 297/2008 Z. z.
Národnou radou SR schválená novela zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon), ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len Novela), je čiastočne účinná už od 15. marca 2018, pričom niektoré ustanovenia nadobudnú účinnosť až 1. novembra 2018.
Novela vyplynula nielen zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len Smernica), ale zohľadňuje tiež odporúčania výboru Moneyval Rady Európy z jeho štvrtej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012, ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Okrem toho Novela implementuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006. V neposlednej rade novelizované znenie Zákona reaguje na požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Právna úprava obsiahnutá v Novele je vysoko komplexná a má za cieľ priniesť efektívne opatrenia v oblasti prevencie a boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, odhaľovania a obmedzovania pohybu finančných prostriedkov a iných aktív zameraných na podporu a financovanie teroristických činov a obmedzovania zdrojov príjmov zločineckých skupín a teroristických organizácii.
Novela v prvom rade upravuje okruh osôb, na ktoré sa vzťahujú povinnosti v zmysle Zákona, t.j. okruh tzv. povinných osôb.
Finanční agenti, finanční poradcovia a poisťovne sú povinnými osobami už iba v súvislosti s výkonom činností, ktoré nesúvisia s neživotným poistením. Z okruhu povinných osôb po novelizácii Zákona vypadli zaisťovne. Advokáti a notári sa po novom považujú za povinnú osobu, ak poskytnú právnu službu týkajúcu sa akejkoľvek finančnej operácie alebo iného konania, ktoré smeruje k pohybu finančných prostriedkov alebo ho priamo vyvoláva pri zákonom špecifikovaných úkonoch (napr. kúpa a predaj nehnuteľnosti, úschova finančných prostriedkov a pod.).
V súvislosti s rizikami, ktoré predstavujú hotovostné platby, Novela rozširuje okruh povinných osôb o každú právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, ktorá vykoná obchod (alebo prepojené obchody) v hotovosti v celkovej hodnote najmenej 10.000,- EUR. Došlo tak k zníženiu hotovostného limitu z pôvodných 15.000,- EUR.
Povinná osoba má v zmysle Zákona povinnosť vykonať voči svojmu klientovi jednu z troch typov starostlivostí – základnú, zjednodušenú alebo zvýšenú.
Základnú starostlivosť možno definovať ako súbor krokov, pomocou ktorých si povinná osoba preverí svojho klienta. Ide hlavne o zistenie identifikačných údajov o klientovi, identifikovanie konečného užívateľa výhod klienta, zistenie informácií o účele a plánovanej povahe obchodu a pod.
V závislosti od charakteristiky klienta a vyhodnotenia hroziacich rizík sa však v Zákonom stanovených prípadoch môže vykonať len zjednodušená starostlivosť, alebo naopak musí vykonať zvýšená starostlivosť.
Realizovanie základnej starostlivosti zo strany povinnej osoby je po novom potrebné nielen pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v celkovej hodnote najmenej 15.000,- EUR, no aj pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v hotovosti vo výške najmenej 10.000,- EUR.
Významná zmena, ktorú priniesla Novela, sa týka politicky exponovaných osôb, medzi ktoré sa v zmysle Zákona po novom radí akákoľvek fyzická osoba, ktorá vykonáva alebo vykonávala významnú verejnú funkciu definovanú v Zákone. Predmetná úprava sa týka významnej verejnej funkcie vykonávanej na území SR a v zahraničí. Práve prítomnosť politicky exponovanej osoby v obchode alebo obchodnom vzťahu je dôvodom na vykonanie zvýšenej starostlivosti voči klientovi.
V záujme transparentnosti vlastníckej štruktúry je v zmysle Novely každá právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy povinná identifikovať svojho konečného užívateľa výhod a v listinnej alebo elektronickej podobe viesť a priebežne aktualizovať identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod, vrátane informácií zakladajúcich jeho postavenie, ak tieto údaje nie sú súčasťou verifikačného dokumentu uloženého v Registri partnerov verejného sektora.
Údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod musí táto osoba uchovávať po dobu, počas ktorej má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod a po dobu ďalších 5 rokov od zániku tohto postavenia.
Povinná osoba je ďalej povinná vo svojich pobočkách alebo v dcérskych spoločnostiach, ktoré sa nachádzajú na území tretieho štátu, vykonávať opatrenia rovnocenné so zjednodušenou, základnou alebo zvýšenou starostlivosťou a uchovávať údaje v súlade s ustanoveniami Zákona.
Čo sa týka sankcií, ktoré môžu vyplynúť z nesplnenia alebo porušenia zákonných povinností povinnou osobou, Novela stanovuje obzvlášť vysoké pokuty. Na základe nesplnenia alebo porušenia niektorých ustanovení špecifikovaných Zákonom môže byť právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi udelená pokuta do výšky 1.000.000,- EUR a banke alebo finančnej inštitúcii až do výšky 5.000.000,- EUR. Právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi môže byť popri pokute udelená aj sankcia zverejnenia právoplatného rozhodnutia o udelení sankcie.
Všetky doteraz spomenuté opatrenia sú účinné od 15. marca 2018. Nižšie uvedené zmeny nadobudnú účinnosť až dňa 1. novembra 2018, pričom tieto sa týkajú prevažne príslušných registrov a zapisovaných údajov.
Výrazná zmena sa bude týkať údajov, ktoré sa zapisujú do príslušného registra o (i) právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, (ii) neinvestičnom fonde, (iii) neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby a o (iv) nadácií. Po novom bude existovať povinnosť vo vzťahu k týmto subjektom do príslušného registra zapísať aj identifikačné údaje o ich konečnom užívateľovi výhod, a to v presne určenom rozsahu. Takýto zápis však nebude nahrádzať povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do Registra partnerov verejného sektora. Údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v príslušnom registri nebudú verejne prístupné.
Je potrebné podotknúť, že register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorý je akýmsi zberným registrom zdrojových registrov (napr. obchodného registra) bude v Zákonom stanovených prípadoch obsahovať údaje o konečnom užívateľovi výhod, ktoré síce nebudú bežne verejne prístupné, no Štatistický úrad ich na vyžiadanie poskytne povinnej osobe na účely úloh spojených so základnou starostlivosťou vo vzťahu ku klientovi, ak o to povinná osoba požiada. Takisto osobitný útvar služby finančnej polície Policajného zboru bude môcť poskytnúť údaje o konečnom užívateľovi výhod z tohto registra osobe, ktorá na základe odôvodnenej žiadosti preukáže legitímny záujem. Tým sa na jednej strane sčasti oslabí neverejný charakter týchto informácií, na strane druhej to však prispeje k transparentnosti vlastníckych štruktúr spoločností.
Z vyššie spomenutého je zrejmé, že opatrenia, ktoré priniesla Novela, predstavujú výrazné sprísnenie oproti doterajšiemu stavu. V horizonte približne dvoch rokov bude navyše predstavená ďalšia AML smernica, v poradí už piata, ktorá sprísni opatrenia proti zneužívaniu finančného systému na financovanie trestnej činnosti a posilní pravidlá transparentnosti, s cieľom obmedziť utajovanie finančných prostriedkov ešte výraznejšie. Kontúry piatej AML smernice sú už známe. Smernica zavedie verejný zoznam konečných užívateľov výhod spoločností, lepšie prepojí jednotlivé národné zoznamy, zavedie register informácií o bankových účtoch a bezpečnostných schránkach, obmedzí anonymné využívanie predplatených kariet s dôrazom na online prostredie a najmä, prehĺbi spoluprácu medzi jednotlivými národnými autoritami zodpovednými za dohľad nad finančným dohľadom.
JUDr. Peter Víglaský,
Partner
Mgr. Tatiana Kudláčová, LL.M.,
Associate
Poštová 3,
811 06 Bratislava
Tel.: +421 2 5441 0160