Prvou zásadnou zmenou, ktorú novela infozákona prináša, je zmena legálnej definície povinnej osoby. Podľa nového znenia § 2 odseku 3 sú povinnými osobami aj „právnické osoby, ak v nich povinné osoby podľa odsekov 1 a 2 majú samostatne alebo spoločne aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť, a ak súčasne a) sú kontrolované povinnou osobou podľa odsekov 1 a 2, alebo b) povinná osoba podľa odsekov 1 a 2 priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.“ Zákonodarca teda rozširuje súčasnú „statickú“ definíciu povinnej osoby (právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2) na širší okruh subjektov.

          Pre naplnenie „dynamickej“ legálnej definície povinnej osoby sa v novom režime vyžaduje

1. väčšinová priama alebo nepriama účasť povinných osôb podľa § 2 odseku 1 a 2 (či už samostatne alebo spoločne) a súčasne
2. i) kontrola povinnou osobou podľa odsekov 1 a 2 alebo (ii) takáto osoba priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu členov riadiaceho alebo kontrolného orgánu povinnej osoby podľa § 2 odseku 3.

Skúsme sa na uvádzané definičné kritériá povinných osôb pozrieť trochu bližšie.

          Ad 1)

Kritérium väčšinovej účasti je pomerne jednoduché (viac ako 50%-ná účasť). Otázne je len to, či táto „účasť“ môže mať charakter inej ako majetkovej účasti (napríklad účasti na riadení, resp. hlasovaní). Príkladom môže byť úprava v oblasti regulácie AML[1]), kde zákonodarca uvádza obe možnosti účasti, v podobe podielu na hlasovacích právach alebo na základnom imaní. Domnievame sa, že hoci uvedené extenzívne chápanie účasti nie je vylúčené[2]), z materiálov z legislatívneho procesu vyplýva skôr reštriktívne zameranie na majetkovú účasť ako takú.[3])

Nepriama účasť je tiež pomerne jednoducho určiteľná, s prihliadnutím na aplikačnú prax určovania konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, t. j. bez ohľadu na počet subjektov vo vertikálnej rovine je kritérium viac ako 50%-nej účasti matematicky pomerne ľahko zistiteľné.

          Ad 2)

Druhé definičné kritérium je formulované variabilne: (i) ako kontrola povinnou osobou podľa odseku 1 a 2 alebo (ii) prostredníctvom dosahu povinných osôb podľa odseku 1 a 2 na osoby v orgánoch povinnej osoby podľa odseku 3.

Novela infozákona vyžaduje, aby povinná osoba podľa odsekov 1 a 2

• priamo alebo nepriamo
• navrhovala alebo ustanovovala viac ako polovicu členov
• riadiaceho  orgánu alebo kontrolného orgánu povinnej osoby podľa § 2 odseku 3.

Použitie slovného spojenia „priamo alebo nepriamo“ má podľa nášho názoru pokryť vertikálnu líniu povinných osôb. Otázkou je, do koľkých vertikálnych úrovní („dcéra“, „vnučka“, „pravnučka“) sa má táto definícia aplikovať. S poukazom na samotnú existenciu možnosti nepriameho dosahu je možné konštatovať, že uvedené sa bude aplikovať bez obmedzenia na počet vertikálnych stupňov reťazca. Diskvalifikáciu z definície pojmu povinnej osoby však v tomto prípade prinesie nesplnenie prvého kvalifikačného kritéria väčšinovej účasti.

Nie je nám zrejmé, z akého dôvodu zákonodarca zakotvil okrem možnosti ustanovenia viac ako polovice členov riadiaceho/kontrolného orgánu aj možnosť navrhovania uvedených osôb do orgánov. Samotná skutočnosť možnosti navrhovania nadpolovičného počtu členov riadiaceho/kontrolného orgánu ešte nemusí mať za následok aj možnosť reálneho ovplyvnenia personálneho obsadenia týchto orgánov. Konkrétna možnosť reálneho dosahu povinných osôb podľa odseku 1 a 2 na personálny substrát povinných osôb podľa § 2 odseku 3 závisí od typu subjektu a úpravy v zakladateľskej dokumentácii subjektu. Cez predmetné kritérium sa tak podľa nášho názoru môže ako povinná osoba kvalifikovať väčšie množstvo subjektov, keďže postačuje možnosť (aj nepriameho) navrhovania nadpolovičného počtu členov riadiaceho alebo dozorného orgánu. Aplikujúc uvedené na obchodné spoločnosti v režime Obchodného zákonníka,[4]) návrhovú kompetenciu týkajúcu sa obsadenia orgánov spoločnosti majú vo všeobecnosti tie subjekty (spoločník s 10%-ným podielom na základnom imaní, akcionár s 5%-ným podielom na základnom imaní), ktoré samostatne nemajú dostatočnú „silu“ na prijatie konečného rozhodnutia o finálnom obsadení týchto orgánov. Uvedené však závisí od konkrétneho nastavenia v dokumentácii toho-ktorého subjektu.

Druhou možnosťou pri druhom definičnom kritériu je kvalifikácia subjektu ako povinnej osoby prostredníctvom kontroly povinnou osobou podľa odsekov 1 a 2. Právna úprava bližšie nešpecifikuje, o aký typ kontroly sa má jednať.

Jazykový výklad pojmu kontrola používa termíny dozor/dohľad, uplatňovanie vplyvu.[5]) Uvedené pojmy však podľa nášho názoru ponechávajú pomerne veľký priestor pre výklad. Nie je zrejmé, či sa pojmom kontrola má na mysli jej verejnoprávny rámec alebo jej súkromnoprávny charakter (kontrola spoločníkom, resp. akcionárom spoločnosti, kontrola prostredníctvom orgánov spoločnosti).

Typ a rozsah kontroly totiž závisí od formy subjektu – povinnej osoby a právnych noriem, ktorým povinné osoby podliehajú. V najbežnejšom prípade obchodných spoločností, v ktorých má štát, resp. obec/VÚC majetkovú účasť prináleží kontrolná právomoc vo všeobecnosti dozornej rade spoločnosti (ak je zriadená). Kontrolná právomoc zo strany povinných osôb podľa odseku 1 a 2 môže byť v takom prípade realizovaná buď priamym obsadením kontrolných/dozorných orgánov povinnou (fyzickou) osobou, alebo realizáciou vplyvu povinnej osoby na personálnu účasť v kontrolnom orgáne kontrolovanej povinnej osoby.

Kontrolnú právomoc však možno vykladať aj v podobe „mocenskej“ riadiacej právomoci, ako možnosť reálneho ovládania subjektu. Uvedené by zodpovedalo účasti na povinnej osobe (inej ako majetkovej), v rozsahu obdobnom ako prvé definičné kritérium účasti, avšak v podobe účasti na riadení/rozhodovaní povinnej osoby - ako kontroly prostredníctvom hlasovacích práv.

Bez jednoznačného (a presvedčivého) výkladu zo strany súdnych autorít bude výklad uvedeného pojmu kontroly povinnou osobou vecou povinných osôb pri kvalifikácii seba samých ako povinných osôb podľa § 2 odseku 3 zákona o slobode informácií.

Ďalšou zásadnou zmenou, ktorú novela infozákona prináša je zmena rozsahu informačnej povinnosti povinných osôb podľa § 2 odseku 3. Tieto boli v prípade infožiadostí  doposiaľ osobami s tzv. obmedzeným rozsahom informačnej povinnosti a to v rozsahu definovanom § 3 ods. 2, podľa ktorého „povinná osoba podľa § 2 odseku 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.“ Toto obmedzenie sa po novom nevzťahuje na „povinné osoby podľa § 2 odseku 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 odseku 1 a 2 samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.“ Pre takéto subjekty sa uplatňuje princíp úplnej transparentnosti, obdobný doterajšiemu režimu úplnej informačnej povinnosti. Uvedeným sa fakticky stiera rozdiel medzi povinnými osobami podľa § 2 odseku 1 a 2 a povinnými osobami podľa  § 2 odseku 3 s výlučnou (priamou alebo nepriamou) účasťou povinných osôb podľa § 2 odseku 1 a 2.

Nové ustanovenie § 11a odsek 1 umožňuje povinným osobám podľa § 2 odseku 3 obmedziť sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupniť, ak (i) by jej sprístupnenie mohlo tejto povinnej osobe spôsobiť ujmu v hospodárskej súťaží a zároveň (ii) záujem povinnej osoby na obmedzení sprístupnenia alebo nesprístupnení prevažuje nad právom verejnosti na prístup k požadovanej informácii. Predmetný test proporcionality tak budú vykonávať samotné povinné osoby v rámci svojej aplikačnej praxe (ne)sprístupňovania informácii, podliehajúc prieskumu zo strany odvolacích orgánov a správneho súdnictva. 

§ 11a odsek 2 predstavuje špeciálnu úpravu, podľa ktorej sa uvádzané obmedzenie možnosti sprístupnenia informácie/nesprístupnenie neuplatní v prípade, ak žiadateľ požaduje od povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 informácie, ktoré sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu iným ako majetkom povinnej osoby podľa § 2 ods. 3, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

Pre úplnosť uvádzame, že novela infozákona nebola ku dňu spracovania tohto materiálu ešte podpísaná prezidentkou Slovenskej republiky a teda nadobudnutie jej účinnosti k 1.1.2023 vyžaduje ešte príslušný formálny proces (podpis prezidentkou Slovenskej republiky a publikáciu v Zbierke zákonov).

JUDr. Eliška Macků, LL.M.,
advokátka

JUDr. Andrea Erbenová, PhD., LL.M.,
advokátka