Zmeny zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v priebehu roka 2022 a od 1. januára 2023

Sociálne zabezpečenie ako celok možno definovať ako súbor právnych, finančných a organizačných noriem, nástrojov a opatrení, prostredníctvom ktorých sa zmierňujú a odstraňujú nepriaznivé sociálne situácie občanov. Systém sociálneho zabezpečenia štátu je preto neodlučiteľnou súčasťou našich životov.

Pojem sociálne zabezpečenie možno chápať aj v rovine právneho odvetvia. Uvedené právne odvetvie poskytuje občanom Slovenskej republiky pomoc a ochranu v prípade choroby, invalidity, nezamestnanosti, tehotenstva a materstva, staroby, pracovného úrazu, ako aj pomoc pri ďalších nepredvídateľných životných situáciách.

Právo sociálneho zabezpečenia tvorí súbor mnohých inštitútov, opatrení a vzťahov, ktoré sú upravené vo veľkom množstve právnych predpisov, avšak v ďalšej časti tohto textu sa budeme venovať najmä právnej úprave v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) a novelám tohto zákona, ktoré nadobudnú účinnosť v priebehu roka 2022 a nasledujúceho roku 2023. Predmetom tohto zákona je sociálne poistenie vrátane všetkých jeho aspektov.

Prednedávnom Národná rada Slovenskej republiky schválila viacero noviel Zákona o sociálnom poistení. Novela zákona č. 125/2022 Z. z., ktorú predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ešte koncom júla roku 2021 bola schválená 24. marca 2022. Dátumy účinnosti jednotlivých ustanovení sú nastavené rozdielne. Časť ustanovení sa stala účinnými už odo dňa vyhlásenia novely v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. už 13. apríla 2022, a zvyšok zákona nadobudne účinnosť v priebehu tohto roka a počnúc 1. januárom roku 2023.

Zmeny sa dotkli najmä ochrannej lehoty tehotných žien, a s tým súvisiaceho nároku na materské v rámci ochrannej lehoty, ďalej potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti, nároku na nemocenské dávky v súvislosti s karanténou, a pri ďalších nižšie spomenutých skutočnostiach.

Ochranná lehota pre tehotné ženy

Prvá postrehnuteľná zmena sa týka ochrannej lehoty tehotných žien. Táto zmena je účinná od 1. júna 2022. Účelom ochrannej lehoty je chrániť poistenca po určitý časový úsek aj po skončení nemocenského poistenia.

Zákon o sociálnom poistení do účinnosti tohto ustanovenia upravoval ochrannú lehotu pre poistenkyne, ktorým nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, a to v trvaní osem mesiacov. S účinnosťou od 1. júna bude ochranná lehota poistenkyne, ktorá otehotnie do 6 mesiacov od zániku pracovného pomeru (na poistenkyne sa už nebude vzťahovať podmienka otehotnenia ešte počas trvania pracovného pomeru), v dĺžke osem mesiacov, a to od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom. Rovnako aj táto ochranná lehota však zanikne v prípade vzniku nového nemocenského poistenia.

Nárok na materské v rámci ochrannej lehoty

Od 1. júna 2022 sa zmení aj posudzovanie nároku na materské v rámci ochrannej lehoty. Poistenkyne, ktoré si budú uplatňovať nárok na materské z ochrannej lehoty si tento nárok budú môcť uplatniť v rozmedzí 8 – 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Pred účinnosťou tejto novely Zákona o sociálnom poistení bolo možné uplatniť si tento nárok výlučne iba šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti

Ďalším efektívnym nástrojom, ktorý má za cieľ zníženie administratívnej záťaže nielen pre lekárov, ale aj pacientov, je elektronická PN. Na tejto novinke sa podieľala Sociálna poisťovňa v spolupráci s Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI). Účinnosť tohto inštitútu bola nastavená na 1. júna 2022, pričom už prvé dni od spustenia „ostrej prevádzky“ tejto novinky naznačili, že elektronický systém sa musí ešte „zabehnúť“, kým sa definitívne zbavíme klasických papierových potvrdení o pracovnej neschopnosti.

Do konca mája 2022 bol ošetrujúci lekár pre posúdenie spôsobilosti na prácu povinný vystaviť papierové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a predložiť doklad Sociálnej poisťovni.

Od 1. júna 2022 do 31. mája 2023 bude v rámci prechodného obdobia zavedený duálny systém potvrdzovania pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár bude mať možnosť vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti v papierovej forme alebo v systéme elektronického zdravotníctva.

Významná zmena nastane od 1. januára 2023, odkedy ošetrujúcim lekárom vznikne povinnosť (nie možnosť) zaevidovať dočasnú pracovnú neschopnosť už len v elektronickej podobe. Povinnosť predložiť potvrdenie v písomnej podobe teda úplne zanikne.

Uvedením tohto inštitútu do praxe tak nebude pacient – zamestnanec podávať v Sociálnej poisťovni osobitnú žiadosť o dávku, a teda Sociálna poisťovňa bez ďalšieho doručovania ďalších dokumentov nárok na dávku posúdi a vybaví. Občan teda nebude mať po návšteve lekára žiadne ďalšie povinnosti ani voči zamestnávateľovi, ani voči Sociálnej poisťovni.

S elektronickou PN sa spájajú aj ďalšie výhody pre poistencov, a to prostredníctvom aplikácie e-Zdravie v NCZI. Prostredníctvom tejto služby si poistenec bude môcť priamo cez zariadenie skontrolovať svoju ePN, zmeniť číslo bankového účtu, nahlásiť zmenu pobytu počas pracovnej neschopnosti, ale aj vziať žiadosť o dávku späť.

Zmena nároku na nemocenské počas karantény

Novela Zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. júna 2022 sa dotkla aj podmienok nároku na nemocenské. Pre zamestnanca, ako aj povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu platí, že pokiaľ je poistenec uznaný ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, a kumulatívne spĺňa všeobecné a osobitné zákonom stanovené podmienky, má nárok na nemocenské. Ak je poistenec dočasne uznaný za práceneschopného z karanténnych alebo izolačných dôvodov, ale zároveň chce a môže vykonávať prácu v mieste výkonu karantény, nárok na nemocenské sa mu nepriznáva. V závere tejto časti je potrebné pripomenúť, že novelou účinnou od 1. júna 2022 sa za porušenie liečebného režimu považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Zmeny pri úhrade a vyplácaní dávok

Od 1. januára 2023 vstúpi do účinnosti aj novelizované ustanovenie § 138 Zákona o sociálnom poistení, v ktorom je upravený vymeriavací základ. Zmenou prejdú najmä obdobia, ktoré sa hodnotia na vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti. Obdobia, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ, sa už nebudú započítavať. Rozhodujúci sa stane reálny príjem, teda to, či má zamestnanec vymeriavací základ z ktorého sa platilo poistné.

Jednotlivé ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, ktoré sa týkajú vyplácania dávok sú účinné od 1. júna 2022. Krátkodobé dávky sociálneho poistenia, ktorými sú nemocenské dávky, krátkodobé úrazové dávky, dávka garančného poistenia a dávka v nezamestnanosti, bude možné vyplácať aj na iný účet v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky ako je účet prijímateľa, alebo jeho manžela/manželky. Každý žiadateľ bude oprávnený uviesť do žiadosti akýkoľvek účet bez toho, aby bol vyžadovaný ďalší súhlas majiteľa účtu.

Športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu bude zamestnanec

Zmena Zákona o sociálnom poistení sa stala lukratívnou aj pre športovcov. Od januára 2022 im totiž prislúcha status zamestnanca na účely sociálneho poistenia, a to na základe zmluvy o profesionálom vykonávaní športu podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade so Zákonom o sociálnom poistení bude zamestnávateľ povinný prihlásiť tohto zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Dovolíme si upozorniť športovcov, že v prípade uzavretia zmluvy o amatérskom vykonávaní športu sa povinnosť platenia poistného na zamestnávateľa nevzťahuje, a teda športovec by nebol považovaný za zamestnanca.

Na záver možno skonštatovať, že Zákon o sociálnom poistení prešiel v poslednom období turbulentnými zmenami, ktoré majú za cieľ jednak znížiť administratívnu záťaž pre zamestnancov, lekárov a zamestnávateľov, oslobodiť jednotlivé osoby, resp. subjekty od zákonných povinností, ale aj záujem štátu predísť špekulatívnemu uzatváraniu pracovných pomerov, s cieľom získania nároku na jednotlivé dávky. Až časom bude možné zhodnotiť, aké vplyvy mali jednotlivé prijaté novely Zákona o sociálnom poistení na život bežných občanov a zamestnávateľov v Slovenskej republike.

Mgr. Kristína Šramková,
advokátsky koncipient