V dôsledku neexistencie osobitného zmluvného typu, sponzorské zmluvy boli doposiaľ uzatvárané ako nepomenované (inominátne) kontrakty podľa § 51 Občianskeho zákonníka, resp. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V praxi však sponzoring často splýval s reklamou alebo darovaním, pričom z hľadiska zmluvného práva sa v oblasti športu častejšie používala zmluva o reklame, tiež v podobe inominátneho kontraktu.

Inštitút reklamy je definovaný v zákone č. 147/2001 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov ako prezentácia produktov v každej podobe s cieľom ich uplatnenia na trhu. Zmluvou o reklame sa prijímateľ reklamy zaväzuje propagovať produkty zadávateľa reklamy, pričom zadávateľovi reklamy z tohto zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť platiť prijímateľovi reklamy za uskutočnenie propagácie jeho produktov. Cieľom zadávateľa reklamy však na rozdiel od sponzoringu nie je vylepšovať svoj imidž a dobré meno, ale priamo zlepšovať umiestenie svojich produktov na trhu. Z daňového hľadiska je reklama daňovým výdavkom, avšak len za predpokladu, že sú splnené určité podmienky podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o dani z príjmov"). V takom prípade si zadávateľ reklamy môže všetky finančné prostriedky vynaložené na reklamu zaúčtovať do položky výdavkov (nákladov). Na druhej strane príjem z reklamy je predmetom dane z príjmu, v dôsledku čoho je prijímateľ reklamy povinný z tohto príjmu riadne odviesť daň do štátneho rozpočtu. Keďže reklamná činnosť patrí medzi voľné živnosti, prijímateľovi reklamy (športovcovi, športovej organizácii) plynie zo zmluvy o reklame okrem iného tiež povinnosť disponovať živnostenským oprávnením na vykonávanie reklamnej činnosti. Nevýhodou zmluvy o reklame v podmienkach športu je tiež fakt, že samotná realizácia reklamy si často vyžaduje neúmerne veľa finančných prostriedkov, čo prijímateľovi reklamy čiastočne znemožňuje ich skutočné použitie na športovú činnosť.

Od darovania sa sponzoring líši predovšetkým tým, že pri sponzoringu dochádza k určitej forme protiplnenia – už spomínanému zlepšovaniu imidžu a dobrého mena podnikateľa na trhu. Inštitút darovania je síce výhodný pre obdarovaného (športovca, športovú organizáciu), keďže príjem získaný darom nepodlieha dani z príjmu. Darca však poskytuje celý dar zo svojho zisku bez možnosti uplatniť daňový odpočet, čo v športovej oblasti nie je pre darcu dostatočne motivujúce.

Vyššie popísané nedostatky doterajšej právnej úpravy by mala odstrániť zmluva o sponzorstve v športe ako transparentná forma financovania športových subjektov (športovcov, športových organizácií) zo súkromného sektora.

Základné práva a povinnosti zo zmluvy o sponzorstve v športe

Zmluva o sponzorstve v športe, ako nový zmluvný typ vytvorený v podmienkach slovenskej športovo-právnej legislatívy, je upravená v Zákone o športe v čl. I, § 50 a 51 a v čl. XI., ktorým sa menia a dopĺňajú príslušné ustanovenia Zákona o dani z príjmov s ohľadom na zmluvu o sponzorstve v športe.

Na základe tejto zmluvy sa sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie sponzorovanému, pričom tomuto záväzku sponzora zodpovedá záväzok sponzorovaného umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Sponzorovaným sa pre účely zmluvy o sponzorstve v športe rozumie športovec, športový odborník (tréner a inštruktor športu) alebo športová organizácia, ktorý/á je členom národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie.

Právna úprava zmluvy o sponzorstve v športe obsiahnutá v Zákone o športe ďalej ustanovuje, že náklady sponzorovaného na uvádzanie sponzora (napr. na dresoch športového klubu, reklamných paneloch v blízkosti hracej plochy a pod.) nesmú presiahnuť 10 % z hodnoty sponzorského. Tu možno vidieť zreteľnú snahu zákonodarcu vymedziť primárny cieľ sponzoringu, ktorým je podpora športovej činnosti. Propagácia značky a dobrého mena sponzora je až sekundárnym účelom sponzoringu a sponzorskej zmluvy, čo sa odzrkadľuje najmä v prísnej limitácii výšky finančných prostriedkov (sponzorského), ktoré možno použiť na reklamné účely.

Náležitosti zmluvy o sponzorstve v športe

Zmluva o sponzorstve v športe musí byť uzatvorená v písomnej forme. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy v zmysle § 50 ods. 3 Zákona o športe sú:

• a) identifikačné údaje zmluvných strán;
• b) obdobie trvania zmluvy, najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského;
• c) spôsob zániku zmluvy;
• d) účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsobu jeho poskytnutia a použitia; a
• e) podmienky, ktoré musí sponzorovaný splniť na poskytnutie sponzorského vrátane lehoty na oznámenie ich splnenia.

Zaujímavosťou je, že v zmysle § 50 ods. 3 písm. b) Zákona o športe, zmluva o sponzorstve v športe nemôže byť uzatvorená na dobu neurčitú, pričom zákonodarca obmedzuje dobu jej maximálneho trvania približne na 4 roky (najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského). Pre úspešných športovcov (športové organizácie) môže byť uzatváranie dlhodobých sponzorských zmlúv nevýhodné a to najmä vzhľadom k dynamicky sa meniacim pomerom v dôsledku kontinuálne narastajúceho objemu finančných prostriedkov v športe pochádzajúcich zo súkromného sektora (hoci táto úvaha je zrejme lepšie aplikovateľná na šport v zahraničí).

Ďalšie práva a povinnosti

Sponzorovaný musí pre účely účinného uzavretia zmluvy o sponzorstve v športe preukázať, že je spôsobilým prijímateľom verejných prostriedkov. Táto skutočnosť sa preukazuje výpisom z informačného systému športu, ktorý v zmysle Zákona o športe predstavuje informačný systém verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Informačný systém slovenského športu je koncipovaný na báze centrálneho prístupového miesta pre všetky informácie o športe a príslušných subjektoch v športe v rámci Slovenskej republiky, pričom jeho vytvorením zákonodarca sleduje najmä zvýšenie a zefektívnenie verejnej kontroly financovania v športe. Obligatórnou súčasťou zmluvy o sponzorstve v športe musí byť ďalej aj čestné vyhlásenie sponzora (jeho štatutárneho orgánu) o tom, že nie je finančne insolventný, najmä, že nie je voči nemu vedené konkurzné a reštrukturalizačné konanie, resp. že nemá rôzne nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení a pod.

Zákon o športe v § 51 priznáva, resp. ukladá stranám zmluvného vzťahu založeného zmluvou o sponzorstve v športe ďalšie práva a povinnosti, ktorých cieľom je predovšetkým maximalizovať transparentnosť poskytovania finančných prostriedkov príslušným subjektom (športovcom, športovým organizáciám) formou sponzoringu a zabezpečiť použitie týchto prostriedkov výhradne na dohodnutý účel. Sponzorovaný je povinný najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy o sponzorstve v športe zabezpečiť jej zverejnenie. Rovnakú povinnosť má sponzorovaný aj v prípade následných zmien a doplnení tejto zmluvy. Sponzorovaný je ďalej povinný priebežne zverejňovať informácie o spôsobe použitia sponzorského najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nevedie príjmy a výdavky sponzorského na osobitnom bankovom účte. Sponzor má právo kedykoľvek žiadať informácie o použití sponzorského a doklady preukazujúce použitie sponzorského a sponzorovaný je povinný mu ich bezodkladne poskytnúť.

Sponzorovaný je povinný použiť sponzorské najneskôr do konca obdobia, na ktoré bola zmluva o sponzorstve v športe dohodnutá a len na účel presne stanovený touto zmluvou. Ak tak sponzorovaný neučiní, sponzorovi vzniká nárok na vrátenie nevyčerpanej sumy sponzorského alebo sumy, ktorá bola použitá v rozpore s dohodnutým účelom. Ak sponzorovaný používa sponzorské v rozpore s dohodnutým účelom, sponzorovi vzniká tiež nárok na odstúpenie od zmluvy.

Daňové aspekty

Prijatím Zákona o športe došlo zároveň k zmene, resp. doplneniu niektorých ustanovení Zákona o dani z príjmov vo vzťahu k zmluve o sponzorstve v športe.

Novelizovaný Zákon o dani z príjmov najmä výslovne ustanovuje, že príjmy zo zmluvy o sponzorstve v športe patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. medzi ostatné príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu. Taktiež je upravený právny režim výdavkov vynaložených v súvislosti so zmluvou o sponzorstve v športe.

Počas legislatívnej prípravy Zákona o športe sa tiež uvažovalo o zavedení tzv. "superodpočtu" pre sponzora (podobne ako pri podpore vedy a výskumu), čím by mohlo prísť k výraznejšiemu posilneniu motivácie súkromného sektora investovať finančné prostriedky na podporu športu na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Podstata tzv. "superodpočtu" spočíva v tom, že podnikateľ si okrem reálne poskytnutého plnenia môže v nákladoch účtovne uplatniť ďalších niekoľko percent navyše (v prípade podpory vedy a výskumu je to 25 %), ktoré však nevypláca. Napriek tomu, že tento daňový benefit nebol premietnutý do novelizácie Zákona o dani z príjmov, úvahy o jeho implementácii by zrejme mali zostať otvorené aj smerom do budúcnosti.

Záver

Napriek viacerým nesporným pozitívam, ktoré zmluva o sponzorstve v športe má očakávane priniesť, ako určité negatívum možno vnímať skutočnosť, že jej právna úprava sa obmedzuje výlučne na oblasť športu. Podľa pôvodne zamýšľanej koncepcie totiž mala byť sponzorská zmluva upravená ako všeobecný zmluvný typ v Občianskom zákonníku, pričom špecifické rysy sponzoringu v jednotlivých oblastiach (vrátane športu) mali byť reflektované čiastkovými právnymi úpravami pre tieto oblasti (v oblasti športu Zákonom o športe) na základe vzťahu subsidiarity k Občianskemu zákonníku.

Celkový prínos implementácie zmluvy o sponzorstve v športe, ako pomenovaného zmluvného typu, do Zákona o športe, tak bude možné komplexne hodnotiť zrejme až s určitým časovým odstupom. Domnievame sa, že zákonná povinnosť zverejňovať zmluvu o sponzorstve v športe, ako aj informácie o spôsobe použitia sponzorského, umožnia pomerne rýchlo a pružne reagovať na prípadné nedostatky, ktoré sa môžu v praxi pri aplikácii tejto zmluvy vyskytnúť.

Ján Agustín,
advokát

Tomáš Grell,
koncipient

PRK Partners s.r.o.

Hurbanovo námestie 3
811 06 Bratislava 1

Tel.: +421 232 333 232
Fax: +421 232 333 222
e-mail: bratislava@prkpartners.com

-------------------------
[*] Tento článok má iba informatívnu povahu a za žiadnych okolností nemôže byť považovaný za právnu radu.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk