Zmluvná úprava informačného modelu
Jedným z predpokladov úspešnej realizácie projektu je správne nastavenie zmluvných vzťahov. Zmluvná úprava informačného modelu vzhľadom na absenciu legislatívnej úpravy informačného modelovania stavieb a zmluvných štandardov predstavuje (nielen) pre právnikov náročnú výzvu. Aktuálny vývoj v Českej republike predstavuje inšpiráciu a možné riešenie aj pre Slovensko.
1. Zmluvná úprava
Ako som uviedol v predchádzajúcom článku nejasné právne postavenie informačného modelu a absencia explicitnej právnej úpravy informačného modelovania stavieb má okrem iného za následok širokú zmluvnú voľnosť pri úprave práv a povinností zmluvných strán týkajúcich sa procesu informačného modelovania stavieb a tvorby informačného modelu.
Zmluvná úprava práv a povinností týkajúcich sa procesu informačného modelovania stavieb a tvorby informačného modelu v súčasnosti na Slovensku nie je štandardizovaná. Limitom, v rámci ktorého sa môžu zmluvné strany dohodnúť, je preto výlučne platná právna úprava. Najdôležitejšie okruhy právnych otázok, ktoré je potrebné v príprave zmluvy zohľadniť, boli v odbornej literatúre[1] identifikované už v roku 2018. Konkrétne sa jedná o:
- špecifikáciu informačného modelu,
- úpravu práv k informačnému modelu,
- mieru zodpovednosti jednotlivých zainteresovaných strán podieľajúcich sa na tvorbe informačného modelu.
V tom čase sa v odbornej literatúre poukazovalo na vhodnosť (aspoň dočasného) nahradenia absentujúcej právnej úpravy vytvorením vzorovej zmluvnej dokumentácie a protokolov, ktoré by umožnili jednotnú aplikáciu a obmedzili rozdielne výklady. Napriek vyššie uvedeným názorom, k vytvoreniu vzorovej resp. štandardizovanej dokumentácie na Slovensku doposiaľ nedošlo. Aktuálny vývoj v Českej republike predstavuje jeden z možných prístupov ako je možné koncipovať zmluvné vzťahy týkajúce sa informačného modelovania stavieb.
Úprava v Českej republike
Česká agentúra pre štandardizáciu zverejnila dňa 30.3.2021[2] „BIM protokol pravidlá pre digitálnu spoluprácu“[3] vrátane príloh č. 1 až 3 – Požiadavky objednávateľa na informácie, Požiadavky na spoločné dátové prostredie (CDE) a Plán realizácie BIM (BEP). Spoločne s nimi došlo taktiež k zverejneniu prílohy „Voliteľné ustanovenia pre Zvláštne zmluvné podmienky - Licenčná dohoda pre Český zmluvný štandard (Design-Bid-Build)“. Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch sa jedná o tzv. nulté verzie dokumentácie určenej primárne pre pilotné projekty, ktorá bude v budúcnosti predmetom ďalšej aktualizácie a úprav.
Predložené znenia vzorovej dokumentácie majú slúžiť ako rámec a všeobecný návod resp. inšpirácia pre zmluvné strany pri koncipovaní zmluvy a nastavení práv a povinností zmluvných strán.
2.1 BIM protokol
Koncept využitia BIM protokolu (vrátane jeho príloh) je nastavený tak, že zmluvné strany uzavrú zmluvu o dielo, súčasťou ktorej bude taktiež samotný BIM protokol (vrátane jeho príloh).
BIM protokol je teda jednou z častí zmluvy medzi objednávateľom a dodávateľom. Stanovujú sa v ňom pravidlá vytvárania, odovzdania a používania informačného modelu stavby, najmä výmena a prenos digitálnych informácií.
Štruktúra BIM Protokolu je nasledujúca:
- vymedzenie pojmov (definícií),
- úvodné a všeobecné ustanovenia,
- prednosť zmluvných dokumentov,
- povinnosti objednávateľa,
- povinnosti dodávateľa a členov projektového tímu,
- elektronická výmena dát,
- licenčné dohody,
- zoznam príloh.
2.2 Požiadavky objednávateľa na informácie
Požiadavky objednávateľa na informácie predstavujú samostatnú prílohu k BIM protokolu, ktorá definuje všeobecné požiadavky objednávateľa týkajúce sa napr. formátu dokumentov, členenia modelu, geometrie, grafiky, vlastností a informácií o materiáloch, štruktúry a väzby v rámci informačného modelu, pričom ich súčasťou sú aj ďalšie dve prílohy (Špecifické požiadavky objednávateľa na informácie a Dátový štandard objednávateľa). Špecifické požiadavky objednávateľa reflektujú osobitosť toho ktorého projektu a sú jedinečné pre každý projekt. Dátový štandard objednávateľa definuje požiadavky na dátové objekty a vlastnosti (najmä požadované negrafické (alfanumerické) informácie týkajúce sa informačného modelu budovy.
2.3 Požiadavky na spoločné dátové prostredie (CDE)
Spoločné dátové prostredie (CDE[4]) je ústredným zdrojom informácií používaných na ich zhromažďovanie, spravovanie a zdieľanie pre celý projektový tím. Vytvorenie tohto centrálneho informačného zdroja má uľahčiť spoluprácu medzi účastníkmi projektu, jednoznačne identifikovať platnú verziu informácií a pomáhať predchádzať nedorozumeniam, duplikátom a chybám. Zmluvné strany sa v tomto dokumente dohodnú na tom, aký systém budú počas realizácie projektu využívať. Z právneho hľadiska je osobitne dôležitá časť týkajúca sa spôsobu licencovania a pravidiel využívania licencií týkajúcich sa spoločného dátového prostredia. Objednávateľ by v tejto časti mal definovať požiadavky na licencie, ktoré mu umožnia komfortné využívanie informačného modelu.
2.4 Plán realizácie BIM (BEP)
Plán realizácie BIM (BEP[5]) upravuje procesy, konkrétne dodávateľ v tomto dokumente upresňuje spôsob použitia metódy informačného modelovania stavieb, dodanie dokumentov v digitálnej podobe a digitálneho modelu stavby v zmysle požiadaviek objednávateľa. Cieľom je definovanie plánovania, kontroly a riadenia prvkov digitalizácie v priebehu realizácie projektu. Slúži teda predovšetkým pre monitorovanie plnenia požiadaviek objednávateľa na digitalizáciu a ak je to potrebné umožňuje taktiež spresniť požiadavky. Šablóna plánu realizácie BIM je rozdelená na tri časti: Časť I - Všeobecné požiadavky na informácie, Časť II - Špecifické požiadavky na informácie a Časť III - Spoločné dátové prostredie (CRP)[6].
2.5 Licenčné dohody
Ako som už uviedol vyššie, licenčné dohody predstavujú osobitnú prílohu k BIM protokolu. Tento dokument je tvorený dvoma časťami, prvou je poskytnutie podlicencie objednávateľa zhotoviteľovi informačného modelu, a to pre prípady, ak zhotoviteľ informačného modelu pri jeho tvorbe využije prvky objednávateľa, ktoré sú chránené autorským právom. Súčasťou je taktiež úprava práv k databáze a výška odmeny za poskytnutie týchto podlicencií.
Druhou časťou je udelenie licencie zo strany zhotoviteľa objednávateľovi, a to na tie prvky informačného modelu, ktoré je možné považovať za autorské dielo v zmysle autorského zákona. Súčasťou je opätovne úprava práv k databáze a výška odmeny za poskytnutie týchto licencií. V tomto druhom prípade sú k dispozícii na výber dve varianty znenia.
V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že úprava autorských práv medzi zmluvnými stranami vo vyššie uvedenom dokumente (v oboch častiach) je koncipovaná pomerne široko, pričom je dodržaná forma a definovaný rozsah a trvanie (pod)licencie, spôsob použitia diela, výška prípadnej odmeny, (ne)výhradnosť (pod)licencie, spôsob nakladania s (pod)licenciu ako aj úprava práv k databáze. Pri druhej časti dokumentu (udelenie licencie zo strany zhotoviteľa objednávateľovi) sa môžu zmluvné strany dohodnúť na tzv. širokom alebo úzkom rozsahu udelenia licencie.
Úprava autorských práv a práv k databáze vo vzťahu k informačnému modelu resp. jeho častiam v tejto časti prílohy reflektuje povinnosť zmluvných strán stanovenú v bode 2.2.2 BIM protokolu, v ktorom sa uvádza: „S ohledem na intenzivní spolupráci a výměnu dat musí být ve Smlouvě upravena práva duševního vlastnictví (včetně mimo jiné práva autorského a práva pořizovatele databáze), tak, aby Informační model stavby (či jakékoli jeho části) mohl být užit zamýšleným způsobem a aby práva duševního vlastnictví Členů projektového týmu byla chráněna proti porušení.“.
Mám za to, že takto nastavené zmluvné zachytenie autorských práv a práv k databáze predstavuje dobrý východiskový bod, pričom vnáša do celého procesu informačného modelovania stavieb vyššiu právnu istotu pre všetky zmluvné strany. Bude zaujímavé sledovať prípadný ďalší tejto dokumentácie po zapracovaní prvých pripomienok získaných počas realizácie pilotných projektov.
Na druhej som toho názoru, že nejasnosti, na ktoré som poukazoval v predchádzajúcom článku, nie sú v súčasnosti jednoznačne zodpovedané ani v Českej republike. Úprava autorských práv, (pod)licencií a práv k databázam tak ako sú nastavené v BIM protokole a jeho prílohách však potvrdzuje, že na informačný model ako celok nemožno nahliadať ako na autorské dielo, rovnako tak potvrdzuje, že niektoré jeho časti nespĺňajú charakteristiku autorských diel. Úprava práv k databáze v časti „Voliteľné ustanovenia pre Zvláštne zmluvné podmienky - Licenčná dohoda pre Český zmluvný štandard (Design-Bid-Build)“ zas naznačuje, že nazeranie na informačný model ako na druh databázy má opodstatnenie.
3. Záver
Zmluvná úprava práv a povinností týkajúcich sa procesu informačného modelovania stavieb a tvorby informačného modelu v súčasnosti na Slovensku nie je štandardizovaná. Koncept a štruktúra BIM protokolu (vrátane jeho príloh) tak ako boli predstavené v Českej republike predstavujú inšpiráciu ako vhodne zmluvne nastaviť práva a povinnosti zmluvných strán aj na Slovensku. Z obsahu týchto dokumentov je zrejmé, že predpokladom úspešného nastavenia zmluvných vzťahov je úzka spolupráca všetkých dotknutých strán (tvorcov informačného modelu, právnika, externých subdodávateľov a pod.). Potreba precíznej špecifikácie práv a povinností zmluvných strán v zmluve je taktiež dôležitá s ohľadom na snahu predchádzať vzniku prípadných súdnych sporov.
JUDr. Marek Kundrát, LL.M.,
advokát
JUDr. Marek Kundrát, advokát
Mostová 2
811 02 Bratislava
Tel: +421 911 435 910
email: info@marekkundrat.sk
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk