Zneužívanie právomoci verejného činiteľa počas pandémie COVID-19?
V súvislosti s konaním vlády Slovenskej republiky a jej členov počas pandémie COVID-19 sa neustále objavujú nové pochybenia a porušenia platných zákonov v Slovenskej republike. Okrem už spomínanej protiprávnej a protiústavnej štátnej karantény sa v posledných dňoch zistilo, že pravdepodobne neexistuje a ani neexistoval žiaden právny základ pre obmedzenie vstupu cudzích štátnych občanov na územie Slovenskej republiky.
Jedným z možných riešení danej situácie je, že orgány činné v trestnom konaní začnú predmetné konanie členov vlády SR vyšetrovať ako možné zneužitie právomoci verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „zákon“) či už na základe podnetu občanov SR, alebo z úradnej povinnosti tzv. ex offo, nakoľko ide o všeobecne známe veci, ktoré sú verejne dostupné. V zmysle ustanovenia § 128 ods. 1 zákona je verejným činiteľom aj člen vlády, pričom pre trestnú zodpovednosť sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Zaujímavosťou v danom prípade je, že jedným z pravdepodobných podozrivých môže byť priamo Minister vnútra SR. Skutková podstata daného trestného činu ustanovuje, že verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu alebo aj prekročením svojej právomoci. Škodou je v zmysle ustanovenia § 124 ods. 1 zákona aj ujma na právach občanov SR a garantovaných Ústavou SR. Ako prípadné získanie prospechu by sa mohlo vyhodnotiť zotrvanie člena vlády vo svojej funkcii. Priťažujúcimi okolnosťami v danom prípade môže byť skutočnosť, že dané protiprávne opatrenia vlády SR sú uplatňované po dlhší čas a na viacerých osobách. S ohľadom na skutočnosť, že člen vlády SR uplatňujúci protiprávne opatrenia vlády SR by mal mať odborné predpoklady, príslušné vzdelanie a skúsenosti v danom obore (ako aj s poukazom na skutočnosť, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“) ako možný spôsob liberácie by prichádzalo v úvahu, že člen vlády SR nekonal úmyselne ale z nedbanlivosti, nakoľko v danom prípade sa vyžaduje úmysel.
V pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní teraz zostáva či sa trestný čin (prípadne viacej trestných činov) stal a kto ho prípadne spáchal. V každom aspekte danej veci je však už teraz zrejmé, že Minister vnútra SR ako člen vlády SR s veľkou pravdepodobnosťou nezvládol vedenie svojho rezortu počas pandémie COVID-19 a mal by vyvodiť osobnú a politickú zodpovednosť za protiprávne konania v jeho rezorte a tak prispieť k obnoveniu dôvery občanov SR v štátne inštitúcie, aspoň do času vyšetrenia skutočnosti kto nesie zodpovednosť za realizáciu protiprávnych a protiústavných opatrení vlády SR voči svojim občanom. Vzhľadom na početné protiprávne pochybenia vlády SR, však možno mať dôvodné pochybnosti už teraz, že by jej členovia konali nedbanlivostne a to najmä pri členoch vlády SR, ktorí už pôsobili v minulosti v ozbrojených zložkách Slovenskej republiky. Na viaceré protiústavné opatrenia vlády SR už viackrát poukazovala aj ombudsmanka Slovenskej republiky. Ani pri pandémii COVID-19 netreba zabúdať, že Slovenská republika je právny štát s ústavnými právami a slobodami.
JUDr. Pavol Kollár, MBA,
advokát a konateľ
Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o.
Lehotského 4
811 06 Bratislava
Tel.: +421 2 207 27 776
Fax: +421 2 207 46 155
e-mail: kollar@judrkollar.sk
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk