Prečo aplikácia Dohovoru CMR?

Ako uvádza Obchodný zákonník v § 756, ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.

Takouto medzinárodnou zmluvou, platnou v oblasti medzinárodnej cestnej prepravy tovaru, je Dohovor CMR podpísaný 19. mája 1956 v Ženeve. Pre Československú socialistickú republiku vstúpil do platnosti 3. decembra 1975. Môžeme ho nájsť v Zbierke listín ako vyhláška č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)[1]. Právne vzťahy z prepravnej zmluvy sa tak v prípade medzinárodnej prepravy tovaru po cestách budú riadiť prednostne Dohovorom CMR.

Dohovor CMR pokrýva len niektoré náležitosti prepravnej zmluvy. Niektoré aspekty prepravných zmlúv tak budú musieť byť riešené vnútroštátnymi právnymi predpismi na základe kolíznych noriem.

Prepravná zmluva sa riadi dohovorom CMR, ak sú splnené nasledovné podmienky:

• ide o prepravu zásielky,
• preprava je uskutočňovaná cestným vozidlom,
• za odplatu,
• miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ležia vo dvoch rôznych štátoch,
• aspoň jeden z týchto štátov je zmluvným štátom tohto Dohovoru.

Dohovor uvádza, že pri splnení vyššie uvedených podmienok nie je nutné brať do úvahy trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán (t.j. ich domicil a miesto podnikania).

To znamená, že ak by vznikla zmluva o preprave zásielky medzi dvoma slovenskými osobami ohľadom prepravy zo Slovenska do Nemecka a boli by splnené aj ďalšie podmienky aplikácie Dohovoru, uzatvárajú strany zmluvu o preprave podľa Dohovoru CMR, nie podľa slovenského Obchodného zákonníka.

Naopak, Dohovor sa nevzťahuje na:

• prepravy uskutočňované v rámci medzinárodných poštových dohovorov,
• na prepravy mŕtvol,
• na prepravy sťahovaných zvrškov (tzn. nábytok).

Zodpovednosť dopravcu podľa Dohovoru CMR

Dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu, až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.[2] Zodpovednosť dopravcu je tak prezumovaná. 

Obrana dopravcu

Dopravca sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty bolo zavinené:

• oprávneným,
• príkazom oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu,
• vlastnou chybou zásielky alebo
• okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.

Dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností je na dopravcovi.

Dopravca je oslobodený od zodpovednosti rovnako, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s aspoň jednou z týchto skutočností:

• použitie otvorených vozidiel bez plachiet (ak také použitie vozidiel bolo výslovne dojednané a poznamenané v nákladnom liste),
• chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky (ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam),
• manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu,
• prirodzená povaha určitého tovaru (pre ktorú podlieha úplnej alebo čiastočnej strate alebo poškodeniu, najmä lomom, hrdzou, vnútorným kazením, vysychaním, unikaním, normálnym úbytkom alebo pôsobením hmyzu alebo hlodavcov),
• nedostatočné alebo chybné značky alebo čísla jednotlivých kusov zásielky;
• preprava živých zvierat.

V prípade, ak dopravca osvedčí, že škoda mohla vzniknúť z niektorého z týchto nebezpečenstiev, prechádza dôkazné bremeno na objednávateľa. Objednávateľ musí preukázať, že škoda vznikla čiastočne alebo úplne z iného dôvodu.

Výpočet náhrady škody

• Úplná alebo čiastočná strata zásielky

Náhrada sa vypočíta z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu. Hodnota zásielky sa určí podľa burzovej ceny, ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová ani bežná trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti.

Dohovor určuje maximálnu výšku náhrady, ktorá nesmie presahovať 8,33 SDR[3] (osobitné právo čerpania) za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti. Dopravca musí v prípade straty alebo poškodenia uhradiť majiteľovi za každý kilogram nákladu maximálne danú sumu.[4]

Príklad:

Dopravca je zodpovedný za stratu 1.000 kg tovaru v hodnote 100.000 EUR.

Pre účely toho príkladu použijeme 1 SDR = 1,15 EUR

Reálna strata odosielateľa tak predstavuje 100.000 EUR.

Maximálna výška náhrady škody však predstavuje 1.000 kg x 8,33 SDR x 1,15 EUR = 9.579,5 EUR. Táto suma 9.579,5 EUR teda bude predstavovať maximálnu výšku zodpovednosti dopravcu, dopravca nemusí uhradiť škodu nad tento limit.

Okrem toho sa uhrádza dovozné, clo a iné výdavky vzniknuté v súvislosti s prepravou zásielky.

• Prekročenie dodacej lehoty

V prípade prekročenia dodacej lehoty je dopravca povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného.

Prelomenie limitu

Vyššiu náhradu možno požadovať iba vtedy, ak bola v nákladnom liste udaná cena zásielky alebo ak existuje osobitný záujem na dodaní. Odosielateľ však musí zaplatiť príplatok k prepravnému, aby mohol byť kompenzačný limit takýmto spôsobom zvýšený.

Limit nebude aplikovaný v prípadoch, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu. V takýchto prípadoch bude dopravca zodpovedný za celú vzniknutú škodu. Rovnaké platí aj v prípadoch, ak by sa úmyselného konania alebo zavinenia dopustili zástupcovia alebo pracovníci dopravcu.