Zodpovednosť štatutárov pri oneskorenom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu

Konkurzné právo obchodných spoločností zaznamenalo odo dňa účinnosti poslednej novely č. 348/2011 Z. z. (ďalej len „Novela“) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „Zákon o konkurze“) posun v oblasti zabezpečenia ochrany zachovania základného imania obchodných spoločností ako aj zavedenia osobnej zodpovednosti štatutárov za absenciu základného imania v prípade vyhlásenia konkurzu na spoločnosť.

Predmetná Novela zvyšuje štandardy zabezpečenia zachovania základného imania v obchodných spoločnostiach a zavádza povinnosť štatutárov vyplatiť do konkurznej podstaty sumu vo výške základného imania v prípadoch, ak dôjde k oneskorenému podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, alebo ak nedôjde k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu vôbec. Novela okrem iného zavádza aj mechanizmus pre rýchle a efektívne vymáhanie nárokov voči štatutárom úpadcu pričom vymedzuje rozsah ich zodpovednosti .

S prihliadnutím na neustále sa zvyšujúci počet vyhlásených konkurzov pokladáme za potrebné poukázať v tomto článku na novozavedenú zodpovednosť štatutárnych orgánov v prípade neskorého podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj ďalšie inštitúty ochrany veriteľov zavedené Novelou.

Zmeny v ustanoveniach Zákona o konkurze zavádzajúce vyššie uvedené nové štandardy nadobudli účinnosť dňa 1.1.2013.

Povinnosť štatutárov podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ich zodpovednosť za podanie včasného návrhu na vyhlásenie konkurzu

Nové znenie ustanovenia § 11 ods. 2 Zákona o konkurze vo svojej dikcii uvádza povinnosť, podľa ktorej „dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka“. Pred prijatím Novely mohlo byť následkom porušenia uvedenej povinnosti iba vyvodenie zodpovednosti za škodu voči štatutárovi, pričom výška takejto škody predstavovala súčet súm pohľadávok, ktoré zostali veriteľom ako neuspokojené po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. V prípade ak prišlo k preukázaniu odlišnej výšky škody, vznikla zodpovednosť v takto zistenej výške.

Účinnosťou Novely sa do nášho právneho poriadku implementoval model zodpovednosti štatutárov, ktorý spočíva v povinnosti štatutárov robiť všetky potrebné opatrenia smerujúce k udržaniu základného imania kapitálových spoločností (tzv. kapitálová primeranosť), vychádzajúci z druhej kapitálovej smernice Rady 77/91/EHS, a z princípov upravených v predpisoch obchodného práva. Novelou sa tak zodpovednosť štatutára, ktorý nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade so znením ustanovenia § 11 ods. 2 Zákona o konkurze objektivizuje, a to zavedením povinnosti zaplatenia sumy zodpovedajúcej výške dlžníkovho základného imania zapísaného v obchodnom registri. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 „osobe, ktorá počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu alebo jeho člena, likvidátora alebo zákonného zástupcu dlžníka porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu (...).“

Povinnosť udržiavať základné imanie (kapitálových spoločností) je súčasťou tzv. „duty of care“ podľa § 135a a § 194 Obchodného zákonníka. Popri týchto ustanoveniach je odborná starostlivosť štatutárov obsiahnutá v § 7 Zákona o konkurze; napriek tomu sa však predchádzajúca úprava zodpovednosti za škodu pri porušení odbornej starostlivosti značne komplikovane presadzovala. V zmysle dikcie Novely, Zákon o konkurze nezakladá automaticky zodpovednosť štatutárov v situáciách kedy zachovanie základného imania obchodnej spoločnosti nie je možné a dlžník sa stane predĺženým, ale vyžaduje, aby štatutár podnikol kroky, ktoré mu vyplývajú z jeho funkcie, teda aby pristúpil k vykonaniu (i) neformálnej reštrukturalizácie, (ii) formálnej reštrukturalizácie alebo (iii) podal návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade ak štatutár uskutoční včas niektoré z uvedených opatrení, zodpovednosť mu nevznikne. Novela zavádza spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to pre prípad štatutárov, ktorí sú oprávnení konať iba spoločne.

Zbavenie sa zodpovednosti štatutárov

V zmysle Novely má štatutár možnosť zbaviť sa zodpovednosti za prípadný záväzok zaplatiť sumu vo výške základného imania do konkurznej podstaty vtedy, ak preukáže, že „neporušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo, že konal s odbornou starostlivosťou“. Ustanovenie § 7 Zákona o konkurze za konanie s odbornou starostlivosťou považuje „konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie“. Pre splnenie podmienky konania s odbornou starostlivosťou, je štatutár povinný minimálne zaobstarať si pri svojom rozhodovaní všetky dostupné informácie týkajúce sa rozhodnutia; a rovnako tak je povinný tieto informácie pri svojom rozhodovaní aj zohľadniť. Aby prišlo k naplneniu podmienky konania s odbornou starostlivosťou štatutár nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Novela upravuje aj možnosť zbavenia sa zodpovednosti za škodu zo strany člena štatutárneho orgánu, ktorý nie je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, v dôsledku čoho nemohol sám podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o konkurze sa takýto štatutár zbaví zodpovednosti „ak preukáže, že pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, a že bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o porušení tejto povinnosti, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení“.

Uplatnenie zodpovednostných nárokov voči štatutárom a ich limitácia

Pôvodná právna úprava konkurzného práva obsahovala mechanizmy na určenie zodpovednosti štatutárov, ktoré však v praxi fungovali len minimálne. Zákonodarca preto Novelou zaviedol úplne nový § 74a, ktorým dôkazné bremeno preukazovania konania s odbornou starostlivosťou alebo preukazovania včasnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (a teda možnosti zbavenia sa zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu) preniesol na samotných štatutárov. Podľa § 74a ods. 1 Zákona o konkurze „správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby mu v určenej lehote preukázali či túto povinnosť riadne a včas splnili“.

Ak v správcom určenej lehote osoba, u ktorej mal správca za to, že porušila svoju povinnosť „nepreukáže, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neporušila, alebo že konala s odbornou starostlivosťou, alebo že je tu iný dôvod vylučujúci jej zodpovednosť, správca podá návrh, aby súd uznesením uložil vyzvanej osobe zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania v čase, keď porušila povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom“. V prípade, ak štatutár následne nepreukáže ani v tomto súdnom konaní, že konal s odbornou starostlivosťou, prípadne že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neporušil alebo že je tu iný dôvod vylučujúci jeho zodpovednosť, súd uznesením zaviaže štatutára zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania v čase, keď porušil povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd však môže štatutárov zaviazať len do limitovanej výšky ,,zodpovednosti“, a to pri spoločnostiach s ručením obmedzeným do maximálnej výšky 10 000 eur a pri akciových spoločnostiach do výšky 50 000 eur.

Záver

Zakotvenie osobitnej súkromno-právnej zodpovednosti štatutárov v konkurznom práve má za cieľ vyvinúť tlak na zodpovedný prístup štatutárov k nakladaniu s majetkom spoločnosti a taktiež zabrániť úbytku kapitálu zo spoločnosti v čase, keď je spoločnosť v hospodársky zlej situácii a kedy jej hrozí, že bude musieť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Novela vyžaduje, aby štatutári začali dôsledne sledovať ekonomický status spoločnosti, tak aby vedeli včas reagovať na negatívne výsledky hospodárenia spoločnosti a vyhnúť sa tým prípadnej nutnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Záverom tohto článku by sme si dovolili upozorniť na fakt, že štatutári by mali myslieť na spätnú účinnosť Novely vzťahujúcu sa na prípady, kedy spoločnosti spĺňali podmienky predlženia podľa Novely aj pred jej účinnosťou, t.j. pred 1. 1. 2013 a podmienky predlženia trvajú aj po 1.1.2013. V takomto prípade štatutári, ktorí vykonávali svoje funkcie aj pred 1.1.2013 aj po 1.1.2013, zodpovedajú za záväzok zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu vo výške zapísaného základného imania, ak nepodajú v prípade spoločností, ktoré boli a ešte stále sú v predlžení, návrh na vyhlásenie konkurzu do 31.3.2013.