V júli 2001 spotrebiteľ kúpil automobil značky Ford od koncesionára Stracciari, ktorý predával túto značku v Taliansku. Predmetné vozidlo bolo vyrobené spoločnosťou Ford WAG so sídlom v Nemecku a potom dodané koncesionárovi prostredníctvom spoločnosti Ford Italia, ktorá v Taliansku distribuuje vozidlá značky Ford. V decembri 2001 sa spotrebiteľ stal obeťou nehody, pri ktorej nefungoval airbag. Z tohto dôvodu podal žalobu proti koncesionárovi a spoločnosti Ford Italia s cieľom získať náhradu škody utrpenej z dôvodu chyby vozidla. Ford Italia tvrdila, že nie je zodpovedná za chybu airbagu, pretože vozidlo nevyrobila.

Taliansky kasačný súd mal pochybnosti o výklade definície pojmu „výrobca“ uvedenej v smernici o zodpovednosti za chybné výrobky1. Súdnemu dvoru kladie otázku, či sa dodávateľ chybného výrobku má považovať za „osobu, ktorá sa uvádza ako výrobca“, v zmysle tejto smernice, hoci na tento výrobok fyzicky neuviedol svoje meno, ale ochranná známka, ktorú na tento výrobok uviedol výrobca a ktorá zodpovedá menu tohto výrobcu, sa zhoduje s rozlišovacím prvkom mena dodávateľa.

Súdny dvor poznamenal, že pojem „osoba, ktorá sa uvádza ako výrobca“, uvedený v smernici, sa nevzťahuje len na osobu, ktorá fyzicky uviedla svoje meno na výrobku, ale musí zahŕňať aj dodávateľa, ak jeho meno alebo rozlišovací prvok jeho mena zodpovedá menu výrobcu a menu, ochrannej známke alebo inému rozlišovaciemu znaku, ktoré sa uvádza na výrobku. V oboch prípadoch totiž dodávateľ využíva túto zhodu, aby sa spotrebiteľovi prezentoval ako osoba zodpovedná za kvalitu výrobku a získal dôveru spotrebiteľa, ako keby výrobok predával priamo výrobca. Ak by táto druhá kategória nebola zahrnutá do tohto pojmu, viedlo by to k obmedzeniu rozsahu pojmu „výrobca“ a k ohrozeniu cieľa smernice, najmä ochrany spotrebiteľa.

Súdny dvor dodal, že na účely zabezpečenia ochrany spotrebiteľa normotvorca Únie dbal na to, aby bola zodpovednosť „každej osoby, ktorá sa uvádza ako výrobca“, založená rovnakým spôsobom ako zodpovednosť „skutočného“ výrobcu. Okrem toho spotrebiteľ musí mať možnosť domáhať sa úplnej náhrady škody bez rozdielu od každého z nich, keďže ich zodpovednosť je spoločná a nerozdielna. Ochrana spotrebiteľa by nebola dostatočná, ak by distribútor mohol spotrebiteľa „odkázať“ na výrobcu, ktorý nemusí byť spotrebiteľovi známy.

[1] Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky. Smernica pripisuje výrobcovi zodpovednosť za škodu spôsobenú chybnými výrobkami. Pojem „výrobca“ označuje výrobcu konečného výrobku, výrobcu súčiastky, ako aj výrobcu suroviny. Okrem toho tento pojem zahŕňa „ktorúkoľvek osobu, ktorá sa uvádza ako výrobca“ tým, že uvedie svoje meno, svoju ochrannú známku alebo akýkoľvek iný rozlišovací znak na výrobku.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 204/24
Luxemburg 19. decembra 2024
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-157/23 | Ford Italia