Zodpovednosť za konštrukčné vady spôsobené zhotoviteľom

Zodpovednosť za vady je inštitút, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku ale aj v Obchodnom zákonníku.

V tomto článku sa bližšie pozrieme na zodpovednosť zhotoviteľa za vady v občianskoprávnych vzťahoch v prípadoch, ak ide o konštrukčnú vadu diela, ktorá bola spôsobená zhotoviteľom pri zhotovovaní diela na zákazku. Konštrukčná vada je teda vada, ktorá existovala v čase odovzdania diela a môže ísť o viditeľnú alebo aj skrytú vadu.

Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za vady je upravená v ustanovení § 499 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („OZ“). Špeciálne ustanovenia zodpovednosti za vady sú upravené pri jednotlivých typoch zmlúv (kúpna zmluva, zmluva o dielo a osobitné typy zmluvy o dielo). Špeciálne ustanovenia majú prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Preto sa všeobecná právna úprava zodpovednosti za vady použije v prípadoch, ak špeciálna právna úprava chýba.

Zodpovednosti za vady pri prevzatí diela vs. zodpovednosť za vady po prevzatí diela.

Pri zhotovení veci na zákazku je zodpovednosť za vady diela upravená v ustanovení § 645 OZ. Podľa ustanovenia § 645 OZ platí, že: „Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.“

Pokiaľ ide o zákonnú zodpovednosť za vady, pri zmluvách o zhotovení veci na zákazku, sa použijú všeobecné ustanovenia zodpovednosti za vady. Podľa § 499 OZ platí, že: „Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.“ Zákonnou zodpovednosťou za vady scudziteľ zodpovedá len za vady, ktoré má vec v čase plnenia. Zákonná zodpovednosť za vady je prísnejšia ako záručná zodpovednosť, a to v neprospech nadobúdateľa, nakoľko scudziteľ nezodpovedá za vady, ktoré vzniknú po odovzdaní plnenia.

Podľa ustanovenia § 504 OZ platí, že: „Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.“ Vadu, ktorá existovala v čase plnenia je teda potrebné vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, ak sa neposkytla záručná doba. Ak sa poskytla záručná doba, vadu bude možné vytknúť v rámci záručnej doby. Upozorňujeme na to, že záručná doba je v určitých prípadoch povinná.

Pri zhotovení veci na zákazku Občiansky zákonník ustanovuje záručnú dobu 24 mesiacov, a táto úprava je kogentná. Z uvedeného dôvodu sa táto doba nemôže skrátiť, no môže sa dohodou strán predĺžiť. To znamená, že zhotoviteľ bude zodpovedať za konštrukčné vady dlhšie, a to v rámci záručnej doby, ktorá je zo zákona najmenej 24 mesiacov. Ak však ide o stavby, záručná doba je až 36 mesiacov, no táto sa môže pri niektorých častiach stavby v prípadoch uvedených v zákone skrátiť na 18 mesiacov. Táto záručná doba začína plynúť od faktického prevzatia veci.

Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že objednávateľ môže konštrukčnú vadu vytknúť u zhotoviteľa až do 24 mesiacov prípadne do 36 mesiacov pri stavbách, inak toto právo zaniká. V praxi však častokrát nastáva situácia, že niektoré skryté vady sa prejavia až po určitom dlhšom období. Je potrebné uviesť, že v prípade, ak sa táto skrytá vada prejaví dodatočne, až po uplynutí 24 alebo 36 mesačnej prekluzívnej lehoty, objednávateľovi zaniká právo uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady u zhotoviteľa.

Odporúčame, aby objednávateľ pred uplynutím 24 mesačnej prekluzívnej lehoty na vytknutie vád skontroloval, či zhotovené a riadne odovzdané dielo nemá určité skryté vady, ktoré sa môžu prejaviť až dodatočne. V prípade, ak by sa takéto skryté vady prejavili až po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty, objednávateľ by nemusel mať nárok domáhať sa u zhotoviteľa zodpovednosti za vady, pretože toto právo už zaniklo.

Napriek skutočnosti, že takáto dodatočná kontrola diela môže byť finančne náročná, je potrebné vnímať, že presne táto kontrola diela, vykonaná odborníkom pred uplynutím prekluzívnej doby, môže v konečnom dôsledku objednávateľovi ušetriť nemalé finančné prostriedky za prípadnú neskoršiu opravu diela, ktorú by musel objednávateľ znášať na vlastné náklady. Alternatívne by sa mal objednávateľ so zhotoviteľom v zmluve dohodnúť na predĺžení záručnej doby v prípadoch konštrukčných vád.

Zodpovednosť za vady vs. zodpovednosť za škodu

Po uplynutí lehôt na vytknutie vád, by sa ako možnosť mohla javiť cesta uplatniť si nároky prostredníctvom inštitútu zodpovednosti za škodu. V skutočnosti však takáto cesta nie je možná. Záväzky ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho súd ČR sp.zn. 25 Cdo 1618/2001 alebo uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 2143/2019). Súdy v takomto prípade žaloby zamietajú s odôvodnením, že takéto nároky sa uplatňujú len prostredníctvom zodpovednosti za vady.

Na záver by sme uviedli, že vytknúť vadu včas je dôležite aj z tohto dôvodu.

Mgr. Daniel Štofan