§ 135c ods. 3 - stavba na cudzom pozemku

„Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.“

Jedná sa o riešenie prípadov neoprávnených stavieb, keď vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku na ktorom stavba stojí. Teda stavba bola postavená bez toho, aby mal stavebník k pozemku, na ktorom stavba stojí vlastnícke alebo iné právo, ktoré by ho oprávňovalo na pozemku stavať.

Predstavuje možnosť zriadenia vecného bremena na výkon vlastníckeho práva k stavbe zriadenej na cudzom pozemku. Jedná sa o mimoriadne opatrenie, ktoré pripadá do úvahy len výnimočne v prípade, že odstránenie stavby na cudzom pozemku by nebolo účelné a vlastník pozemku nesúhlasí s jej prikázaním do svojho vlastníctva za náhradu. 

Návrh (žaloba) na takéto vysporiadanie pomerov zriadením vecného bremena môže podať tak vlastník pozemku ako aj vlastník neoprávnenej stavby[1]. Súd nie je pri usporiadaní pomerov viazaný žalobným návrhom. Vzťah medzi vlastníkom pozemku vlastníkom stavby môže usporiadať podľa vlastného uváženia rozhodnutím o odstránení stavby, prikázaním stavby vlastníkovi pozemku alebo žiadaným zriadením vecného bremena.

Avšak, žaloba podaná vlastníkom neoprávnenej stavby predstavuje špecifický prípad. Ak by súd nedospel k názoru, že zriadenie vecného bremena je na mieste, súd by nemohol rozhodnúť o odstránení stavby ale prikázaní vlastníctva vlastníkovi pozemku ale žalobu by zamietol.[2]

§ 142 ods. 3 - vyporiadanie spoluvlastníctva

„Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.“

Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ak je spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané súdom reálnym rozdelením veci (pozemku) je možné súčasné zriadenie vecného bremena. Týmto súd rieši situácie keď na rozdelených pozemkoch existuje len jediná elektrická, vodovodná a plynová prípojka nachádzajúca sa po rozdelení na jednom z pozemkov, alebo prístup k novovzniknutej nehnuteľnosti je potrebné zabezpečiť cez druhú novovzniknutú nehnuteľnosť. Súd zriadi vecné bremeno (právo cesty, právo užívať prípojky druhej nehnuteľnosti) k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.

V tomto prípade súd môže zriadiť vecné bremeno aj bez návrhu.

§ 151o ods. 3 - zriadenia práva cesty

„Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.“

Toto ustanovenie umožňuje rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno na výkon práva vlastníka stavby, a to výhradne na jeho návrh. Iná osoba, ako vlastník stavby, teda nie je aktívne legitimovaná. Súd je oprávnený zriadiť vecné bremeno zabezpečujúce prístup k stavbe (právo cesty cez priľahlý pozemok), ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Priľahlým pozemkom pritom nie je len pozemok bezprostredne priľahlý k stavbe, ale všetky pozemky, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prístupu k stavbe. Teda, všetky pozemky cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste).

Občiansky zákonník v tomto prípade priamo neurčuje, či je vecné bremeno zriaďované súdom za náhradu alebo bez náhrady. Avšak, vychádzajúc z ustanovenia článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd[3]: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.“, možno konštatovať, že zriadiť vecné bremeno cesty súdom že možné len za náhradu. Tá musí byť primeraná ujme, ktorú utrpí vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty.

Záver

Uvedené tri spôsoby predstavujú jediné možnosti kedy je súd oprávnený zriadiť vecné bremeno a tým obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V iných prípadoch ako tu uvedené, nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom jeho riešenia.