Pán Krijgsman si prostredníctvom online cestovnej kancelárie rezervoval let Amsterdam Schiphol (Holandsko) – Paramaribo (Surinam) a späť, prevádzkovaný leteckou spoločnosťou SLM. Odlet prvého letu bol plánovaný na 14. novembra 2014. Dňa 9. októbra 2014 informovala SLM cestovnú kanceláriu o zrušení tohto letu. Cestovná kancelária o tom 4. novembra 2014 informovala emailom pána Krijgsmana.

Pán Krijgsman s odkazom na nariadenie Únie o systéme náhrad cestujúcim v prípade zrušenia ich letu[1] požiadal SLM o paušálnu náhradu škody vo výške 600 eur. Toto nariadenie predovšetkým upravuje, že cestujúci majú právo na náhradu od leteckého dopravcu, pokiaľ neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu.

SLM však odmietla poskytnúť náhradu pánovi Krijgsmanovi z dôvodu, že zmena dátumu odletu bola cestovnej kancelárii oznámená 9. októbra 2014.

Cestovná kancelária oznámila pánovi Krijgsmanovi, že neuznáva zodpovednosť, keďže jej mandát sa obmedzuje na uzatváranie zmlúv medzi cestujúcimi a leteckými dopravcami, a preto nie je zodpovedná za vzniknuté zmeny plánu. Zastáva názor, že za informovanie cestujúcich je v takejto situácii zodpovedný letecký dopravca, ktorému bola v rezervačnom súbore poskytnutá emailová adresa cestujúceho.

Pán Krijgsman sa následne obrátil na Rechtbank Noord-Nederland (Súd pre Severné Holandsko) a žiadal, aby bola spoločnosti SLM uložená povinnosť nahradiť škodu. Z dôvodu, že európske nariadenie nespresňuje, akým spôsobom má dôjsť k informovaniu cestujúcich leteckým dopravcom v prípade zrušenia letu, ak bola prepravná zmluva uzatvorená prostredníctvom cestovnej kancelárie alebo internetovej stránky, vnútroštátny súd rozhodol obrátiť sa na Súdny dvor.

Súdny dvor rozsudkom z dnešného dňa pripomína, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o to, či a kedy bol cestujúci informovaný o zrušení dotknutého letu, spočíva v súlade s nariadením na leteckom dopravcovi.

Letecký dopravca je povinný zaplatiť náhradu škody stanovenú nariadením, ak nevie preukázať, že cestujúci bol o zrušení svojho letu informovaný viac ako dva týždne pred plánovaným časom odletu.

Súdny dvor spresňuje, že takýto výklad platí nielen vtedy, keď bola prepravná zmluva uzatvorená priamo medzi cestujúcim a leteckým dopravcom, ale tiež v prípade, keď bola táto zmluva uzatvorená prostredníctvom tretej osoby, akou je online cestovná kancelária.

Súdny dvor naproti tomu uvádza, že splnením povinností podľa nariadenia nie je dotknuté právo leteckého dopravcu požadovať podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva od akejkoľvek osoby, ktorá spôsobila nesplnenie povinnosti tohto dopravcu, vrátane tretích osôb, náhradu škody. Nariadenie totiž v žiadnom prípade neobmedzuje právo leteckého dopravcu snažiť sa o dosiahnutie náhrady od cestovnej agentúry alebo inej osoby, s ktorou má letecký dopravca zmluvu.

__________________________
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 51/17
V Luxemburgu 11. mája 2017
Rozsudok vo veci C-302/16
Bas Jacob Adriaan Krijgsman/Surinaamse Luchtvaart Maatschappij NV
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk